With you - 6.časť

Ráno som sa zobudila okolopol deviatej. Vonku bolo zamračené a mrholilo. Obliekla som sa a zišla dole. V kuchyni bol iba Harry a Zayn. Ten keď ma uvidel, hnaď sa usmial a odložil príbor.

„Dobré ráno. Vyspala si sa dobre?“

„Hej, hej. Dik že ste ma tu cez noc nechali. Nechcem vás nejako obťažovať.“ Povedala som a sadla si na stoličku.

„To nie je žiadne obťažovanie. Čo si dáš na raňajky?“ spýtal sa o otvoril ladničku.

„Máte pomarančovú šťavu?“

„Jasné! Vyber si pohár. Ten je v hornej poličke.“ Načiahla som sa za pohárom no bol príliš vysoko. Harry stále vedľa a šúpal banán. Zahľadeľ sa mi na zápestie a zložil mi pohár.

„Maji? To sú jazvy?“ spýtal sa a Zayn vytiahol hlavu z ladničky. Keď som sa načahovala tak mi skĺzol náramok a bolo mi vidno jazvy. Úplne som stuhla. Obidvaja na mňa čumeli.

„Nie.Ja...je neskoro. Musím ísť.“ Povedala som a vypálila som z kuchyne. Zhrabla som kabelku a odišla. Prešla som sotva pár metrov a počula som za sebou dakoho bežať. Začala som utekať aj ja no dobehol ma. Bol to Zayn. Chytil ma za ruku a zastavil. Pozrel sa mi do očí a objal ma. Mne sa zas do očí tlačili slzy. Nechcela som zase plakať no nemohla som si pomôcť.

„Nemusíš mi povedať dôvod prečo. Ale nerob to prosím ťa! Neubližuj si! Nemá to zmysel. Prečo by si  niečo také robila?“ povedal a objal ma ešte tuhšie. V jeho objatí som sa cítila inak ako s Niallom. Bolo to iné. Také bratské.

„Nechcem o tom hovoriť.“

„No tak! Však je to preč! Povedz mi dôvod. Nechápem ten zmysel toho.“ Vykrútila som sa z jeho objatia.

„Nie! Netlač ma! Nie som pripravená! Nechaj ma na pokoji!“ vykríkla som a pustila  som sa do behu. Ani som sa neobzrela. Utekala som celou cestou do hotela.Cítila som sa ako keby som ubehla maratón. Na recepcii som sa chyila za bok a zadychčaná si vypýtala kartičku do izby. Na chodbe pred výťahom som sa zrútila na gauč a dychčala ako pes. Výťah prišiel a z dverí vyšlo nejaké dievča.

„Si v pohode?“ spýtalo sa a sadlo si vedľa mňa.

„Jasné, len som dlho bežala.“ Povedala som a vystrúhala úsmev.

„Okej, ale keby dačo, tak sa mi ozvi.“ Podala mi vizitku a odyšla. Nastúpila som do výťahu a vošla do izby. Ani som sa neprezliekla a hneď som začala kresliť. Kreslila som bez prestávky. Nechcela som ani jesť. Včera som mala mastnú pizzu takže som nepotrebovala kalórie navyše. Na izbu som si objednala šalát  a jablkovú šťavu. Akurát som dojedala keď mi začal vibrovať mobil. Volala mi Dan. Nemala som chuť sa s niekým baviť tak som nezdvíhala. Moju ignoráciu vyrušilo klopanie na dvere. Vstala som a otvorila dvere.

„Prečo si zdrhla? Vieš ako sme sa báli? A prečo nedvíhaš?“ zasypali ma otázkami Dan a El.

„Musela som ísť do agentúry.“

„Tak prečo si potom tu?“

„Lebo...nakoniec tam neboli. Baby počúvajte fakt nemám náladu na...“ no zadrhli ma v silnom objatí. Ja som zase začala plakať ako taká trúba. Vošli dnu a sadli sme si na posteľ.

„Harry mi povedal o tvojich jazvách. Nemusíš o tom hovoriť ak nechceš. Ale ak sa budeš chcieť zdôveriť tak nám môžeš veriť.“ Povedala Dan a objala ma. El ma hladila po chrbte.

„Bože baby vy ste také milé! Kiežby som na Slovensku mala také priateľlky!“ povedala som a usmiala sa na ne.

„Prečo si vlastne odyšla? Včera si nestihla povedať.“ Nadhodila El.

„Ja som tak trochu ušla.“ Povedala som a čakala na ich reakciu.

„Čo sa stalo? Prečo si musela ujsť?“

„Ušla som od brata. Jeho kamoši ma zneužívali. Nemohla som to vydržať. Musela som odýsť. On je dôvod prečo sa režem. Sľúbila som si že prestanem no včera ráno mi volal a všetko sa to vrátilo späť.“ Povedala som a ukázala som im svoje čerstvo porezané zápestia. Zhílki a okamžite ma objali.

„Je to minulosť. OK? Už to nemusíš robiť. Iba si ubližuješ!“ šepla El a ja som vedela že má pravdu.

„Chcem na to zabudnúť. Poďme dakam von.“ Povedala som  a vstala z postele.

„Čo tak nákupy? Musím si zaplniť ešte nezakúpenú skriňu.“ Povedala som a oni okamžite súhlasili.

„Prezlečiem sa a môžme vyraziť.“ Povedala som a začala sa prehrabávať v skrini. Vytiahla som si riflové legíny a dlhú kvetovanú blúzku. Obula som si svoej biele oblúbené štekle a mohli sme vyraziť.

„Panebože to si nakreslila ty?“ skríkla El.

„Hej, prečo?“

„Si fakt dobrá! Ty si niekde študovala kreslenie či čo? Máš fakt talent! Tie to sú krásne! Dan pozri!“ teraz si už obidve prezerali moje kresby a híkali.

„Ďakujem. Ale nemyslím že sú až také dobré.“ Povedala som a oni sa na mňa pozerali so zdvihnutým  obočím.

„Raz by som si chcela otvoriť výstavu. Je to môj sen.“ Povedala som a začala si predstavovať aké by to bolo super kebyže sa to splní. Všetci by padli na kolená od úžasu a vypisovali by mi šeky.

„No, ak tvrdo zamakáš tak by sa ti ten sen mohol ľahko splniť.“

„Hej, ale najskôr si musím dať veci do poriadku a jednou z tých vecí je môj šatník takže..“ povedala som a ukázala na dvere. Konečne sme s dobrou náladou vyrazili.

NIALL

Zobudil som sa na tresnutie vchodovch dverí. Rýchlo som sa pozrel do hosťovskej no bola prázdna. Vykukol som z okna na ulicu a uvidel Maju ako sa obíma so Zaynom. Fasa. Sklamaný som ich pozoroval. Ona sa zrazu odtiahla a začala utekať. Čo jej ten magor povedal? Zišiel som do kuchyne a uvidel Harryho ktorý hneď po mne vyletel.

„Počuj Niall, niečo sa stalo. Neviem čo ti povedať. Maja sa natiahla po pohár a ja som jej videl na zápestí jazvy. Keď som sa jej na ne spýtal tak zdrhla a Zayn sa za ňou rozbehol. To si vedel že ona sa reže? Tá asi nie je normálna.“ Povedal Harry a čakal čo mu na to poviem.

„Ježiš ty si taký magor! Načo si sa jej pýtal? Jasné že o tom viem! Včera v parku mi to všetko povedala a môžem ťa ubezpečiť že je normálna.“ Kričal som naňho.

„Čo sa tu deje?“ vošli do kuchyne baby.

„Maja zdrhla lebo Harry sa jej spýtal na jej jazvy.“ Povedal som.

„Aké jazvy? Ona sa reže? Bože!“

„Nerieš to! Musím ísť za ňou.“

„Nie, Niall, my tam s Dan skočíme po raňajkách, však?“

„Jasné! Za pol hodinu vyrzíme!“

„Okej. Ale jemne na ňu. Prešla si peklom.“ V tejto chvíli sa dorútil do kuchyne Zayn.

„Nechcela mi nič povedať aj keď som ju presviedčal.“

„Ty si ju do toho tlačil?“ chytil som sa z hlavu. Čo jej teraz musí letieť hlavou. Dúfam že si nič nespraví. Dievčatá nečakali ani do raňajok. Hneď sa za ňou rozbehli. Ja som iba čakal na gauči na ich telefonát. Asi po hodine mi prišla správa.

„Tak čo? Čo sa deje?“ pýtal sa Liam a Loius mi kukal cez plece.

„Wau!“ povedal som a text Louisovi vyrazil dych.