With you - 23.časť

Utekal ku mne a objal ma.

„Tak rád ťa vidím!“ povedal a usmial sa na mňa. Rada som ho videla. Znova ma oblial ten príjemný pocit aký som mala keď osm bola s ním, ale taký bratský. Cítila som sa akokeby som bola s bratom.

„Maja?“ vykukol spoza rohu Liam a tiež ma skoro zadusil. Zaním sa ponáhľali Louis a Harry. Cítila som sa trocha čudne, no boli radi že ma vidia.

„Hej chalani! Paul sa po vás zháňa! Kde trčíte?“vybehol spoza rohu Niall a mne sa zastavilo srdce. Tie jeho oči, úsmev, proste celý on. Znova som sa cítila ako keby som sa mala rútiť k zemi. Chcela som sa mu hodiť okolo krku. Keď ma zbadal, úsmev sa mu vytratil z tváre. Cvílu na mňa zízal a trocha na mňa zazrel. Ten môj moment vzrušenia sa vytratil a ja som sa už necítila príjemne. Stále na mňa zízal a všetci boli ticho.

„No, mala by som ísť. Musím sa nahlásiť Trish lebo ma asi prizabije.“ Povedala som a nútene som sa usmiala.

„Ale uvidíme ťa tu, nie?“ spýtal sa Zayn.

„A kto myslíš že Harrymu zakryje tie jebaáky na ksichte?“ urúsila som a rýchlo som prebehla okolo Nialla na chodbu. Otočil sa za mnou a ja som počula ako za mnou kráča. Neotáčala som sa a rovno som vošla do Trishinej pracovne.

„No konečne! Myslela som že ani neprídeš! Kde si bola?“ zasypala ma lavínou otázok a podávala mi nejaký papier.

„Čo to je?“ spýtala som sa a študovala som ten papier. Bola to nejaká zmluva.

„To je pracovná zmluva. Chcem si ťa tu nechať a tej tetke v agentúre môžeš povedať že už nepotrebuješ žiadne brigády.“ Povedala a usmiala sa na mňa. Prekvapene som na ňu pozrela. Toto som fakt nečakala.

„Musím si to premyslieť.“ Povedala som a vypálila som z pracovne do šatne. Tam som zapla svetlá a trocha to tam upratala. Začala som vykladať všetky potrebné veci na to aby chalani vyzerali “neodolateľne.“ Niekot zaklopal na dvere.

„Môžem?“ spýtal sa Niall a nakukol dnu. Ostala som tam stáť ako socha a s kamennou tvárou som mu prikývla. Čo by tak mohol chcieť? Sám mi predsa dal dosť jasne najavo že ma nechce ani vidieť.

NIALL

Všetci dakam odbehli a ja som ostal sám v našej šatni.

„Kam zas zmizli? Mňa z nich porazí. Choď ich pohľadať Niall.“ Povedal Paul keď sa vrútil do šatne. S veľkou nechuťou som sa vybral a počul ich blabotať za rohom vo vesibule. Stáli okolo nejakej baby. Asi nejaká fanúšička.

„Hej chalani! Paul sa po vás zháňa! Kde trčíte?“ zakričal osm aby ma počuli. Obrátili sa na mňa s napätým výrazom. Môj pohľad padol na to dievča okolo ktorého stáli. Úplne som zamrzol a videl som že aj ona. Znova sa mi vybavoli všetko čo som zažil, no aj to ako som potom uvidel v stánku tie noviny. Pri tek spomienke sa mi zvraštilo čelo a ona sa skelsnuto obrátila na chalanov a rozbehla sa smerom ku mne. Čakal som že pôjde za mnou a niečo mi povie. Ja sám by som nevedel čo robiť. Už sa ku mne blížila, no keď ku mne prišla, žiadna reakcia. Nič. Prebehla okolo mňa. Obzrel som sa za ňou a ona vbehla do nejakej miestnosti. Po pár minútach vyšla von a v ruke mala nejaký papier. Išiel som za ňou, no ona mi doslova pred nosom zabuchla dvere. Asi si ma nevšimla. Potreboval som sa  sňou porozprávať. Nebolo odomňa fér ako som sa k nej zachoval. Ja som vtedy proste skratoval. Potreboval som si vyčistiť hlavu. Chvílu mi trvalo kým som sa uvedomil že stojím na prázdnej chodbe a čumím na dvere. Vnútri niečím štrkotala a trieskala. Zaklopal som a nakukol som dnu.

„Môžem?“ spýtal som sa a vošiel som dnu. S kamenným výrazom mi kývla hlavou a ďalej vykladala veci z nejakého kufríka. Ani jeden sme nevedeli čo povedať. Videl som na nej že schce niečo zo seba dostať no tak isto ako ja nevedela ako.

„Ako sa máš?“ spýtal som sa a došlo mi akú sprostosť som sa spýtal. Dačo šmarila na stôl a nasrane sa na mňa pozrela.

„Ako sa mám? “ vypleštila na mňa oči.

„Tri mesiace ma ignoruješ. Nezdvíhaš mi mobil, neodpovedáš na správy a ty sa ma po troch posrtaých mesiacoch spýtaš ako sa mám?“ kričala na mňa. Vyzerala, že keby mohla tak po mne hodí nožom.

„Ja viem, nol som pako. Je mi ľúto čo sa medzi nami stalo. Chcel som ti povedať že...“ no nedokončil som lebo do vnútra sa dovalili chalani. Nemal som šancu sa s ňou porozprávať až do konca vysielania. Vyšli sme zo štúdia a ja som ju videl ako otvára veľké plechové dvere. Vonku som ju zastavil a pozval ju na obed. Ona sa pozrela do mobilu a vzápetí sa otočila. Tál za ňou nejaký chlapík a usmieval sa na ňu.

„Prepáč. Ja už niečo mám.“ Povedala a utekala za tým jej. Takže ona si zatiaľ niekoho našla. Super. Ale mohol som to čakať. Pozeral som za nimi a snažil sa počuť o čom sa rozprávajú, no hovoril v slovenčine. Slovák! Ešte lepšie! Sklesnuto som išiel späť za chalanmi.

With you - 22.časť

O TRI MESIACE

Čas pomaly plynul, no o zábavu sa mi starala hlavne Hannah. Stali sa z nás veľmi verné priateľky. S Niallom nie som v kontakte, čas odčasu si s niekým píšem. S Dan a El sa samozrejme stratávam ale Dan teraz nacvičuje nejaký videoklip a El čakajú skúšky. Som rada že mám Hannu lebo asi by som zošalela. Dnes sme mali naplánovanú akciu s nejakými chalanmi od Hany. Jeden je ževraj slovák tak to som dosť zvedavá. Chystala som sa osprchovať keď mi zazvonil zvonček na dverách. Stála tam Hannah a v ruke držala športovú tašku. Vrútila sa dnu a tašku hodila na gauč. Vyzliekla si kabát a otvorila ladničku ako by sa nechumelilo. Vytiiahla plechovku piva a odpila si poriadny dúšok.

„Nechceš mi niečo vysvetliť?“ spýtala som sa a ukázala som na tašku. Som zvyknutá na to že mi vyjedá ladničku, ale ja si od nej naoplátku požičiavam oblečenie. Často jej ho nevrátim ale jej to nevadí. Ona aj tak všetko nosí iba raz a potom jej to stojí v skrini.

„Dnes tu prespím. Nebudem sa predsa trepať cez pol mesta v noci. Vieš čo za grázlov sa potuluje tam kde bývam?“ povedala s úplnou samozrejmosťou.

„A ty čo sa ešte nechystáš? Mala by si si pohnúť pri vojom tempe.“ Podpichla ma a ja om po nej hodila vankúš.

„Zbytočne sa zdržiavaš.“ Usmiala sa na mňa a dopila zvyšok piva. Rýchlo som sa osprchovala a niečo spravila s vlasmi. Navliekla som na seba nejaké kokteilky a vyrazili sme. Chlapci nás už čakali pri klube. Jeden bol naozaj slovák.

„Ja som Mišo.“ Povedal a predviedol mi svoj bezchybný chrup.

„Ja som Maja.“ Povedala som a podala som mu ruku.

„No, vy dvaja si máte očividne veľa povedať tak my dvaja vás nebudeme rušiť.“ Povedala Hannah a žmurkla na mňa. S tým druhým odšla do vnútra a ja som vytrúhala trpiteľský výraz. Posledný krát sa na mňa usmiala a zmizla za dverami.

„Tak, čo ťa privádza do Londýna?“ spýtal sa. Znova som si spomenula na Tomáša a ako teraz hnije v base. Spomienky sa mi začali vracať no ja som ich potlačila.

„Tak trocha som ušla.“ Povedala som svoju zvyčajnú odpoveď. Tváril sa prekvapene nozapôsobilo to naňho.

„Héj? A odkoho?“ spýtal sa a vykročil do klubu.

„Pred zlým osudom.“ Usmiala som sa naňho a on sa mi zadíval do očí. Mal veľmi krásny pohľad. Mohla by som sa naňho pozerať navždy. Sadli sme si k baru a objednali niečo na pitie. Bol veľmi milý a bolo mi s ním dobre. Niečo pred druhou sme však sa s Hannou pobrali k nám domov. Z Miškom sme si vymenili čísla a dohodli sa zajtra na obed. Príde pre mňa do práce. Naradostená som si ľahla do postele a Hana sa hodila vedľa mňa.

„No čo? Výber dobrý?“ spýtala sa a zkopla topánky na druhú stranu izby.

„Zatiaľ áno.“ Povedala som jej a vylíčila som jej celú noc.

„Fúú, tak to choď radšej vyspať. Čo budeš robiť zajtra v práci?“ spýtala sa už v polospánku.

„Neviem, má prísť nejaká kapela ale neviem že aká. Nikto mi nič nepovedal. Ja len dúfam že to nebudú chalani.“ Poevdala som a pár sekúnd na to som zaspala.

Pípal mi budík a ja som mala chuť vyhodiť ho von z okna.

„Ja ten budík raz rozmlátim! Prisahám!“ zakričala som keď môj pokus o vypnutie zlyhal. Ten budík sa mi smeje do tváre!

„Čo nie je, môže byť.“ Povedala Hannah a schamtla budík. Vykročila k oknu a otočila klučkou. Ja som tušila že ona to spraví.

„Ti je*e?!“ zakričala som, no neskoro. Budík už pristál v strede cesty.

„Ja ťa asi zabijem!“ zahabkala som a vstala som z postele.

„To by sme sa potom tam hore stretli lebo bezomňa by si sa unudila k smrti.“ Povedala a stiahla zo mňa perinu. Zakrútila som hlavou a dotackala som sa do kuchyne. Pozrela som na hodiny na rúre a skoro som odpadla.

„Do šľaka! To už je pol deviatej?!“ slríkla som a Hane vypadol toast z ruky.

„Kludni sa však to stíhaš.“ Povedala z kuchyne. Ja už som vyťahovala mobil a volala Trish do stanice.

„Čau Trish, počuj nestíham, za polodinku tam budem. Okej?“ povedala som a zatiaľ som sa súkala do džínsov.

„No, ale švihni si. One Direction sú už na ceste.“ Povedala naliehavým tónom.

„Nié! Nemôže to zobrať niekto iný? “naozaj som nemala chuť vidieť ich a jemu ešte kyať na tvár púder. Čo by som mu asi tak povedala? Snažila som sa zabudnúť, snažila som potlačiť svoje city voči nemu no nemohla som.

„A kto asi tak?“ kričala mi Trish do telefónu.

„Ja neviem. Kaja tam nie je?“ spýtala som sa a dúfala že to za mňa zoberie.

„Nie, tá je teraz v Írsku. Vráti sa až zajtra. Musíš to zobrať ty tak si švihni lebo potom už ani chodiť nemusíš.“ Povedala a zložila mi. Super! Schamtla som kabelku a vyrútila sa z bytu. Bežala som celou cestou do štúdia. Rozrazila som veľké kovové dvere a všetky pohľady padli na mňa.

„Fu! Stihla som to.“ Povedala som a zakývala som Tine pri recepcii. Oprela som sa o stenu a dýchala so ako o život. Vyzerala som ako keby ma chytil astmatický záchvat. Utierala som si pot z čela a snažila sa vyzerať čo najnormálnejšie.

„Maja?“ zvolal niekot moje meno a ja som sa obzrela. Predo mnou stál Zayn a usmieval sa na mňa.

With you - 21.časť

Tá hlava sa otočila a zadívala sa na mňa. Rozmýšlala že odkiaľ ma pozná no po pár sekundách sa na mňa usmiala. Zakývala mi a ja som si k nej prisadla.

„Ty si Hannah, však?“ spýtala som sa nesmelo. Prikývla a na pozdrav ma objala.

„Hej, ty si Maja, nie? Čítala som tvoju správu na Facebooku a už som ti aj odpísala. Ako sa máš?“ spýtala sa a pustili sme sa do debaty. Sedeli sme tam až do večera. Perfektne sme si sadli. Vymenili sme si čísla a na rozlúčku sme sa objali. S dobrým pocitom som odchádzala domov. Prechádzala som tmavým Londýnom a obdivovala jeho krásu. Odomykala som brábu na bytovke a v odraze skla som uvidela nejakho chlapa. Stál na druhej strane cesty a pozeral na mňa prenikavým pohľadom. Rýchlo som sa obzrela, no on tam už nebol. Žeby sa mi to zdalo? Nechala som to tak a vošla dnu. Odomkla som byt a vdýchla vôňu svojho domova. Zmorená som si dala rýchlu sprchu a ľahla si spať.

Na druhý deň som bola dohodnutá s Hannah, že pôjdeme na kávu a nakupovať. Naozaj som sa tešila. Rozumeli sme si a dúfala som že sa z nás stanú priateľky. Pešo som išla do jdnej kaviarne v centre mesta. Keď som dorazila, už ma čakala.

„Ahoj Maji!“ povedala a usmiala sa na mňa.

„Pripravená na nákupy?“ zvolala a vyrazili sme. Keď sme prebehli snáď všetky obchody, vyhladnuté sme si sadli do nejakej reštaurácie vonku. Bolo teplo a vychutnávali sme si asi jediný slenčný deň za tento týždeň. Akurát sme preberali naše obľúbené dezerty a hádai sme sa o pomere šľahačky a ovocia keď ma niko poklopal po pleci. Otočila som sa a tam stál vyškerený Liam.

„O môj bože čo tu robíš?“ zvolala som natešene a vstala som od stola. Poriadne ma vystískal a usmial sa na mňa.

„Idem sem na obed s Dan, každú chvíľu by mala prisť. Ako sa máš?“ spýtal sa.

„Už okej. Stále sa mu neviem dovolať. Nevieš čo s ním je?“ spýtala som sa a dúfala že mi povie nejaké dobré správy.

„No, včera sa vrátil ale stále je z toho vedľa. Navrhovali sme mu nech sa s tebou porozpráva no on to odmieta. Ale chýbaš mu. Je to na ňom vidno.“ Povedal a povzbudzujúco sa na mňa usmial. Super. Ja son to vedela že sa so mnou nebude chcieť rozprávať.

„Musím za ním ísť. Kde je teraz?“ spýtala som sa a pozrela som na Hannu ktorá tam na nás zízala s vypleštenými očami. Nechápavo som na ňu pozrela a ona sa spamätala.

„Vieš čo neviem či je to taký dobrý nápad. Ja som mu síce vysvetľoval čo sa stalo a aj Zayn s ním hovoril no stále je dosť nabrúsený.“povedal.

„Tak dobre ale odkáž mu že mi chýba.“ Povedala som smutne a do očí sa mi tlačili slzy. Bolo mi to strašne ľúto. Chcela som ho naspäť aj keď mi ublžil. Stále som ho milovala.

„Pozdravím. Ehm, musím ísť.“ Povedal keď mu zazvonil mobil. Rýchlo dvihol, otočil sa chrbtoom a niekam odbehol. Sadla som si za stôl a Hannah na mňa pozrela so zdvihnutým obočím.

„To bolo akože o čom? Ty sa poznáš s celým One Direction a animi o tom nepovieš? Pekne, pekne.“ Povedala  a začali sme sa smiať.

„Ale nie, ja som bola ich maskérka kedysi ale skončila som.“ Povedala som a mysľou som bola zas pri Niallovi. Vysvetlila som jej celú situáciu a ona iba neveriacky krútila hlavou.

Večer som doma snažila volať Niallovi ale nedvíhal mi telefón. Zronená som si išla ľahnúť. Nechce ma. Takže takto to skončí? Neviem si predstaviť že by som už s ním nemohla byť. Nevidela by som jeho tvár, necítila jeho dotyky. Budem musieť zabudnúť. Čím skôr, tým lepšie. Musím to dať za hlavu.

With you - 20.časť

ZAYN

Nahla sa ku mne a nesmelo ma pobozkala na pery. Bol to nepopísateľný pocit. Rukou som ju chytil za chrbát a pritiahol si ju k sebe. Toto som chcel spraviť už odkedy som ju spoznal. No trvalo to príliš krátko. Odtrhla sa odo mňa a zadívala sa mi do očí. Odomkla dvere na bytovke a vošla dnu. Posledný krát sa na mňa usmiala a zatvorila dvere. Mal som chuť skákať a kričať a aj keď som nemal od toho ďaleko, ovládol som sa a vydal som sa do vily.

MAJA

Zabuchla som dvere na byte a zviezla sa na podlahu. To čo bolo?! Čo mi totálne hrablo? Snáď si nebude myslieť že medti nami niečo bude. Do riti! Musím sa s sím zajtra porozprávať. Z môjho rozmýšľania ma pretrhlo zvonenie môjho telefónu.

„Kde si Maji? Nikde v klube ťa nie je!“ hučala El a v pozadí bolo počuť hlasnú hudbu.

„Som doma. Nebolo mi dobre. Zajtra sa vidíme?“ spýtala som sa.

„Hej jasné ale nevieš kde je Zayn?“

„Išiel ma  odprevadiť.“ Povedala som a nastala chvilka ticha.

„Tak taktoooo. No dobre no však zajtra mi povieš.“ Povedala El mierne podnapite a zložila mi. Sadla som si na gauč a pustila si telku. Pozerala som nejaký stupídny program na Mtv a ani neviem ako zaspala som.

„Dobré ráno!“ zhučali na mňa dievčatá hneď ako mi vtrhli do bytu.

„Tresknúť dverami by viacej nešlo?“ spýtala som sa a zakryla si hlavu vankúšom.

„No, hovor!“ povedala Dan a sadli si na gauč. Vypúlili na mňa oči a čakali čo im poviem.

„Hm?“ spýtala som sa  a vstala som. Ešte stále som bola oblečená v oblečení zo včerajška.

„Išla si domov so Zaynom! Nič sa nestalo? Lebo dnes ráno bol vyškerený od ucha k uchu.“

„No nepovedala by som že nič sa nestalo.“ Povedala som a podrobne im opísala celý verajšok.

Po obede som zostala doma  a upratovala. Konečne som zistila, čo chcem spraviť s mojou izbou navyše – ateliér. Budem tam maľovať obrazy a budem tam mať všetky farby a takéto veci.  Umývala som riad keď mi zazvonil mobil. Zayn. Dvihnúť, nedvihnúť? Trasúcimi rukami som dvihla telefón a nevedela som čo mu poviem.

„Ahoj Maji. Ja len že či by si nešla dneska von?“ spýtal sa Zayn. Nevedela som čo povedať no súhlasila som. Aspoň mu to vysvetlím.

„Tak o hodinu v parku?“ spýtal sa.

„Okej. Ale možno budem meškať lebo mám niečo rozrobené.“

„Tak fajn. Ahoj zatiaľ.“ Povedal a zložil. Rýchlo som doupratovala a niečo na seba hodila. Keď som dorazila do parku, už na mňa čakal. Na privítanie ma objal.

„Počuj Zayn...“ začala som a zhlboka som sa nadýchla.

„To je Zayn Malik!!“ zrevalo nejaké dievča. Zayn ma chytil za ruku a niekam so mnou utekal. Zašli sme do nejakej uličky kde sme sa skryli. Pomaly sa začalo zaťahovať.

„Čo si hovorila?“ spýtal sa a zapozeral sa mi do očí.

„Ja, ja nechcem aby si si ten včerajšok nejako zle vysvetlil. Neviem čo to do mňa vošlo ale bola som aj trochu pripitá. Prepáč ak si si myslel že to niečo znamenalo.“ Povedala som. Tváril sa celkom smutne. Objala som ho a dala mu bozk na líce. Usmial sa na mňa a pozrel do zeme.

„Ja ťa mám naozaj rád Maji. Nikdy by som nedopustil aby sa ti niečo stalo. Ale chápem ťa. A Niall by ma asi zabil kebyže spolu niečo máme.“ Povedal. Vyšli sme z uličky a jemu zazvonil mobil. Tváril sa dosť naštvane. Zložil a nohou kopol do steny.

„Je všetko v poriadku?“ spýtala som sa aj keď bolo nadlsnko jasné že nie.

„Včera nás niekto odfotil a je toho plný novinový stánok. Niall to videl...“ povedal. Fasa. Viem si predstaviť Niallovu reakciu.

„Idem za ním.“ Povedala som a rýchlim krokom som kráčala smerom k ich vile.

„A čo mu asi tak povieš?“ spýtal sa Zayn.

„Ja neviem ale musím mu to vysvetliť. Nechcem aby si myslel niečo zlé.“ Povedala som a pridala som do kroku.

„Na to si mala myslieť skôr než si ho pustila k vode.“ Povedal povrchne. Zastala som a jednu mu strelila. On sa iba chytil za líce a stál tam ako obarený. Ja som sa spamätala skôr ako on a začala som utekať. Stopla som si taxík a za pár minút som stála pred ich dverami. Klopala som ako o život. Otvoril mi Liam.

„Ahoj. Kde je Niall?“ spýtala som sa a dúfala že je v poriadku. Liam na mňa pozrel a so smutným výrazom povedal: „Práve chytá lietadlo do Írska. Bude preč týždeň. Potreboval si vyvetrať hlavu.“

„Bože ja som to tak posrala!“ vykríkla som a sadla si na schody pred dverami. Liam si sadol vedľa mňa.

„A čo sa vlastne stalo?“

„No, včera v klube ma obťažoval nejaký úchylák. Išla som domov a bola som mierne opitá. Zayn ma odprevadil aby sa mi nič nestalo. Keď sme boli pred bytovkou, tak som ho pobozkala. Neviem prečo ale doteraz mám z toho strašné výčitky. Už od prvej chvíle som mala výčitky. Nevedela som že to nejaký magor odfotí a bude to v novinách.“ Povedala som a do očí sa mi tlačili slzy. Liam ma objal okolo pliec a ja som si položila hlavu na jeho rameno.

„Strašne mi chýba. Ja ho milujem ale nedokázala by som mu vtedy odpustiť. Eraz by som dala všetko za to aby som ho mohla vidieť a povedať mu že je mi to ľúto.“

„Ja viem.“ Povedal a podal mi vreckovku.

Dni sa vliekli a Niall mi nedvíhal telefón. Potom som sa mu nemohla dovolať lebo si ho vypol. Chodila som ako bez duše. Jeden deň som sa prechádzala pri Temži. Sadla som si k miestu kde som ho prvýkrát uvidela. Ovanula ma vôňa čertsvých koláčov a ja som sa hrnula k stánku za lavičkou. Kúpila som si jeden muffin a Late. Išla som si sadnúť späť na lavičku, no niekto mi ju obsadil. Zmrd! Pomyslela som si. Ale počkať! Tú hlavu poznám. 

With you - 19.časť

MAJA

Pozbierala som zvyšok svojich síl a napísala som správu ktorá to všetko ukončí. Podvádzal ma. Nemôžem mu to odpustiť. Verila som mu a on ma klamal. Nezáležalo mu na mne dostatočne na to aby v sebe nenašiel silu povedať Molly nie. Odoslala som mu správu a čakala či niečo odpíše. Po pár minútach sa mi snažil dovolať no ja som ho vždy zrušila. Nemohla som počuť jeho hlas. Potom by som ho chcela mať pri sebe ešte viac ako teraz. Nemhola som to dopustiť. Pípla mi smska.

Prosím! Nechaj si to vysvetlliť.Milujem ťa!

Nechcel asom mu odpisovať. Ešte viac by ma to rozhádzalo.  Vypla som si mobil a išla do vane. Už zo zvyku som pustila prúd horúcej vody a sadla si na dno. Iba som tak kukala do steny. Obzerala som sa po kúpeľni a niečo ma napadlo. Niečo čo budem možno ľutovať. Vyšla som z vane a zo skrinky som vybrala žiletku.

O DVA TÝŽDNE

Bola som ako bez ducha. Tá baba v agentúre mi našla prácu maskérky pre nejakú televíznu stanicu. S chalanmi som bola iba raz a to iba vtedy keď som im išla zaniesť papiere o výpovedi. Moc som sa nezdržala aj keď oni ma stále ukecávali. Nebolo by mi tam príjemne. Niall na mňa smutne pozeral. Ja som zakaždým odvrátila zrak a snažila sa odtiaľ vypadnúť. Nikto si našťastie nevšimol moje čerstvé jazvy. Celkom mi odľahlo. Akurát som sedela pri Temži a jedla svoj skromný obed. Sandwich a mrkvová šťava. Pozorovala som lode a vychutnávala si pekný slnečný deň. Niekto si ku mne prisadol na lavičku. Prečo sem? Však vedľa je nejaká voľná! Išla som sa postaviť že odídem, keď som si všimla že ten niekto je Niall.

„Maji, vypočuj ma!“ povedal a prosebne na mňa pozrel.

„Nie. Videla som a aj počula dosť.“ Povedala som a vstala som na odchod.

„Nie prosím neodchádzaj!“ povedal no ja som ho odingnorovala. Odkráčala som ďaleko od toho miesta. Fajn. Teraz sem nemôžem chodiť lebo ma tu nájde. Prehrabávala som sa v kabelke a hľadala som kľúče od bytu. Obsah tašky sa mi vysypal na zem. Bola tam aj nejaká vizitka. Rozmýšľala som do koho je. Hannah Russoová. Veď to je tá baba z hotela! Čo ma vtedy tíšila na sedačke. Povedala že jej môžem zavolať ale neviem či to stále platí. Napísala som jej správu na facebooku a čakala som na odpoveď. Medzičasom som začala maľovať nejaký obraz a počúvala som pri tom svoj playlist. Všetky pesničky od nich som preskakovala. To maľovanie ma totálne chytilo. Namalovala som dva obrazy. Oči ma štípali a v rukách som mala kŕče. Rozcvičovala som si zápestia a zadívala som sa na tie jazvy. Nechcem to robiť ale musím. Pozrela som sa na tie depresívne obrazy a mala chuť hodiť ich von oknom. Namiesto toho som však paletu hodila o stenu a zrútila sa na zem. Vybuchla somdo plaču. Tak strašne mi chýbal! Chcela som ho mať pri sebe. Najradšej by som mu skočila do náruče a bozkávala by som ho. Ale keď som si teraz vybavila jeho tvár, okamžite som videla aj tú bloncku. Nemohla som to vydržať. Proste ma podviedol, a to by sa nemalo odpúšťať. Či? Prekrista nie! Snáď nerozmýšľam o tom že by som mu naozaj odpustila? Muselo mi zošalieť. Pozrela som na hodinky a zastila že ešte nie je tak neskoro. Chabo som dúfala že by so mnou dievčatá išli von. Zavolala som El a ona okamžite súhlasila. Prído po mňa o hodinu. Fajn. Mám iba hodinu na to aby som nevyzerala ako najväčšia troska na svete. Dala som si rýchlu sprchu a umyla som si vlasy. Obliekla som si čierne nohavice, strieborný top a svoje obľúbené hnedé topánky. Dala som si aj šál a už len čakala kedy prídu. Dotrepali sa niečo po ôsmej. Utekala som im otvoriť. Boli s nimi aj Louis a Liam. Všetkých som cih vystískala a vyrazili sme do klubu.

„Inak Maji, možno tam stretneme Nialla.“ Povedala El. Mne sa skoro zastavilo srdce.

„Čo?!“povedala som a zastavila som sa.

„No hej, idú tam aj chalani ale neboj, nemusíš sa s ním vôbec ani baviť, možno si ťa nevšimne.“ Povedala El a povzbudzujúco sa na mňa usmiala.

„Tak fajn. “ povedala som. Nálada mi klesla v momente keď som ho uvidela pri bare. Chcela som sa k nemu rozbehnúť, no nemohla som. S kamennou tvárou som sa vybrala k baru. Rukami so si zakrývala uši lebo tam strašne nahlas vrešťala hudba. Posadila som sa k baru a objednala si pitie. Niall na mňa vyvalil oči a videla som na ňom že by mi niečo chcel povedať. Dačo mi zahučal do ucha. Mám pocit že to bolo niečo tipu že poď von, chcem s aporozprávať ale tá hudba bola taká hlasná že som nič nepočula.

„Nepočujem ťa a ani nechcem!“ kričala som mu do ucha a odprášila som na parket. Práve išla moja obľúbená pesnička. S babami sme tancovali a obdivovali Danielline pohyby. Tocha mi vytvárala komplexy a oproti nej som vyzerala ako kúsok roztrasenej želatíny, ale však je to tanečníčka prekrista pána! Tento večer nemohol byť lepší. Tancovali sme, pili sme a zabávali sme sa. Bola som rada že som videla chlapcov. Niall už za mnou neprišiel a videla som ho iba pár krát ako ide okolo s pohárom v ruke. Sadla som si k baru a vyzula si tie topánky. Vedľa mňa si prisadol nejaký chalan a dal sa  so mnou do reči.

ZAYN

„Idem si niečo dať!“zreval som Louisovi do ucha a odyšiel som k baru. Uvidel som Maju aky sa baví s nejakým chalanom. Totálne ju balil a vyzliekal ju očami. Najradšej by som mu vrazil. Pošepkal jej niečo do ucha a ona sa pousmiala. Potom mu dačo zahučala do ucha a on sa začal strašne smiať. Pritiahol si ju k sebe a znova jej niečo pošepkal. Úsmev sa jej z tváre rýchlo stratil. Mala pohoršený výraz a vyzerala že by mu najradšej vrazila. Na všeobecné prekvapenie aj tak spravila. Pozrela sa mu do očí a jednu mu strelila. Všetci pri bare sa pozerali ako berie topánky do rúk a odchádza von z klubu. Ten chlapík pokrútil hlavou a odyšiel niekam preč. Ja som sa za ňou rýchlo ponáhľal.

„To čo bolo s tým chlapom?“ povedal som keď som ju dobehol na ulici.

„Bol prasa. Ani nechci vedieť čo mi navrhoval. Proste som chela vypadnúť. Odkážeš to dievčatám?“

„Tak to v žiednom prípade. Idem s tebou. Nenechám ťa tu samú ísť cez pol Londýna. Ešte ťa dakto znásilní.“ Povedal som zakoktal sa. Ja som pako. Čo to rozprávam. Zdvihla na mňa obočie a otočila sa mi chrbtom.

„No, vieš čo som myslel.“ Povedal som a cítil som sa ako najväčší debil.

„To je v pohode.“povedala a usmiala sa na mňa. Chvílku sme tam iba tak stáli.

„Tak odprevadíš ma či nie?“ spýtala sa aby prerušila to trápne ticho. Išli sme pešo k nej domov. Cesta nám prebehla rýchlo, kedže sme sa stále rozprávali. Teda, poväčšine rozprávala iba ona ale mne to nevadilo. Určite tomu pridal aj fakt že mala niečo vypité ale v podstate mi to bolo jedno Páčilo sa mi počúvať jej hlas a ten je prízvuk.  Prišli sme k jej bytu.

„Ďakujem ti.“ Usmiala sa na mňa a spravila nieoč čo by som nečakal ani v tom najkrajšom sne.

Wih you - 18.časť

„Prepáč.“ Povedal a hladkal ma po vlasoch.

„Nedokážem si predstaviť jeho tvár bez toho aby sa mi nevybavila Molly.“ Vzlykala som.

„Ja.. končím. Nájdem si inú prácu.“ Povedala som a odtrhla sa od neho. Sadla som si na gauč a hrala som sa so strapcami na vankúši.

„Čo? To nemôžeš!“ povedal s panickým strachom.

ZAYN

„Ja.. končím. Nájdem si inú prácu.“ Povedala a sadla si na gauč. Vypukla vo mne panika. To nemôže myslieť vážne.

„Čo? To nemôžeš!“ povedal som s miernou panikou. Panikáril som pr predstave že by som ju nebol videl každý deň. Či už s Niallom alebo bez neho. Mal som ju naozaj rád. Viac ako len maskérku či kamarátku. Cítil som k nej čosi viac. Neprežil by som pri predstave že by som ju viac neuvidel.

„Bolo by čudné kebyže sa s ním v práci vídam a nič proti, ale vy by ste mi ho akurát tak pripomínali.“

„A kebyže si nájdeme nejakú posilu. Niekoho kto by dával makeup Niallovi miesto teba. Mohla by si sa mu vyhnúť.“ Povedal som lebo nič iné ma nenapadalo.

„Je mi to jedno. Ja ho proste nechcem vidieť.“ Povedala. Pozrela sa na mňa. Mala totálne napuchnuté oči a predsa bola krásna. Najradšej by som tu dnes ostal. Úprimne, bál som sa aby si niečo nespravila. Nechcem aby sa rezala alebo možno niečo horšie. Zrútil by som sa keby sa jej niečo stane a Niall pravdepodobne tiež. Asi ma zabije keď zistí že som tu. Povedal som že idem do obchodu. Nevadí. Prežije to. Maji zazvonil mobil.

„To je Niall.“ Povedala a pozrela sa na mňa. Nevedela čo robiť.

„Chceš to dvihnúť?“

„Neviem, asi nie.“ Povzdychla a znova sa zadívala na display. Hovor zrušila no Niall nepretržite volal kým mu nezdvihla.

„Nevolaj mi! Nechcem od teba nič počuť! Daj mi pokoj!“ zhučala do telefónu a vybuchla do plaču. Potom si začala niečo mrmlať v Slovenčine.

„Nechcem ťa vyhadzovať ale je fakt neskoro.“ Povedala a pozrela na mňa tími očami. Strašne dlho som sa do nich vpíjal.

„Čo? Jaj. Dobre. I si istá že budeš okej?“ spýtal somk sa po chvíli.

„Hej. Nemusís sa o mňa báť.“ Povedala a ústa sa jej vykrivili do falošného úsmevu. Otvorila dvere na byte a ja som vedel že som si to zavaril.

MAJA

„Nechcem ťa vyhadzovať ale je fakt neskoro.“ Povedala som a želala si aby konečne išiel. Nevadila mi jeho prítomnosť ale chcela som byť konečne sama. Po chvíli vstal a odišiel.Pri dverách ma ešte objal a ja som mu odomkla. Absolútne som zamrzla. To čo sa stalo som absolútne nečakala.

NIALL

„Skús jej zavolať.“ Povedal Liam.

„Hej, vôbec som to neskúšal.“ Povedal som ironicky.

„No č ti na to mám povedať? Si pako. Nemal si sa s Molly vôbec stretnúť. Bola to chyba ale musíš to napraviť.“ Hvoril mi. Vedel som že má pravdu. Volal som jej asi dvadsať krát ale nedvíhala mi.

„Idem za ňou.“ Vyhlásil som a dvihol sa z postele.

„Daj si pozor.“ Povedal Liam. Zo skrine som vytiahol mikinu a okuliare aby ma nikto nespoznal. Vyšiel som do tmavej noci a pešo som sa vybral k jej bytu. Počas cesty som jej ešte volal niekoľko krát ale bezvýsledne. Do riti! Načo?? Načo sa toto muselo stať? Vedel som že som ju stratil no nechcel som tomu veroť. Možno, možno sa to ešte sá zachrániť. Neviem čo spravím ak mi neodpustí. Posledný krát som jej zavolal. Aj tak som už iba pár minút od nej.

„Maji? Ty si dvihla? Prosím ťa nezaves!“ vykríkol som nadšene a nemohol som uveriť tomu že mi zdvihla. Snáď ma vypočuje.

„Nevolaj mi! Nechcem od teba nič počuť! Daj mi pokoj!“ zhučala a mne skoro mobil vypadol z ruky.

„Ale..“ zavesila. Rozbehol som sa a zastavil som až pri jej bytovke. Výťahom som sa vyviezol na piate poschodie a zastavil sa pred jej dverami. Zacítil som vôňu teh dobrej slovenskej čokolády. Júúj jak by som si ju teraz dal. Nadýchol som sa tej vône a v mysli si opakoval čo jej plánujem povedať. Jej dvere sa zrazu otvorili. Ona sa tam akurát odliepala od Zayna ktorý bol údajne v obchode. Tak to nie je pravda. Neviem z čoho som bol viacej vytočený. Či zo toho že jemu sa tu vyplakáva na ramene a mn ani nedvihne alebo to že ledva ako ma pustí k vode on to okamžite využije. Tušil som že k nej niečo cíti ale nikdy mi nič nepovedal. Chuj! (sorry za výraz J) Obaja na mna civelo akoobarení. Otočil som sa a odyšiel som. Zayn sa za mnou rozbehol.

„Hej! Niall počkaj! Nieje to ako si myslíš.“ Kričal po mne Zayn a schmatol ma za rameno.

„Tak ako to potom je?“ spýtal som sa a čakal na odpoveď. Nech mi povie pravdu a nerobí zo mňa magora. Ak sa teraz dajú dokopy, asi to neprežijem ale nech je ku mne úprimný.

„Išiel som za ňou lebo mi nedvíhala. Len som ju kontroloval či je v poriadku a či si niečo nespravila. Mal by si mi byť vďačný, išiel som ju sem prehovoriť nech ti dá šancu.“

„Nie. Ty si sem šiel preto aby si ju zbalil. Priznaj to Zayn. Máš ju rád viac ako len kamrátku či maskérku. Vidím ako žiarliš keď sme spolu.“ Kričal som naňho. On iba ticho prikývol. Mal som toho dosť. Musel som vypadnúť. Vyšiel som z bytovky a zavolal si taxík späť domov. Toho pokrytca som tam nechal stáť. Možno som to prehnal ale absolútne ma to nezaujímalo. Prišiel som domov a tresol som dverami. Ležal som na posteli a mne to doplo. Ja som ju naozaj stratil. Ako sa to mohlo všetko pokaziť počas jedného dňa?? Zapípala mi Smska. Bola od Maji. Vyskočil som z postele a div som neprerazil plafón.

So Zaynom nič nemám. Prišiel ma len skontrolovať. Nič sa nestalo.

Fajn. Nie zrovna text ktorý som očakával ale lepšie ako nič. Asponň mi napísala. Nezanevrela na mňa úplne. Za minúti mi pípla ďalšia.

Nechcem sa s tebou stretávať. Dávam výpoveď. Odkáž ostaným že ma to mrzí.

Nie! Prosím nie! Len to nie! Nemôže skončiť! Mohol osm to čakať... Ale nesmie! Kriste nie! Pípla mi ďašia správa

Naozaj som ťa milovala... už nikdy viac...

With you - 17.časť

NIALL
Stála tam ako obarená. Ja som sa za ňou okamžite rozbehol a Molly som tam nechal stáť. Stále stála na mieste. Chytil som ju za ruku a chcel jej to vysvetliť.

„Maji...“ no ona sa mi vytrhla.

„Nie! Ja to nechcem počuť! Ako si mohol?“ povedaľa pomedzi vzlyky. Sklamane na mňa pozrela a rozbehla sa preč. Vedel som že nemá šancu za ňou bežať. Aj tak by ma nepočúvala. Pozeral som ako zmizla za rohom. Najradšej by som sa prefackal. Mohol som ja byť taký sprostý? Nech ma niekto zabije.

„Niall, to čo bolo?“ spýtala sa Molly.

„Molly, pozri. Ja, ja ti nemôžem ďalej klamať. Chcem sa  stebou rozísť. Je mi ľúto že to musím znova skončiť ale bola chyba že sme sa dali znova dokopy.“

„Povedz že to nmyslíš vážne!“

„Hej. Prepáč ale kôli tebe som stratil tú najbližšiu osobu.“ Povedal som a bez slova sm odyšiel. Došiel som domov a naštvaný sa zavrel v izbe. Ležal som na posteli a kukal do stropu. Iekto mi zaklopal a dnu vkukol Liam.

„Si v pohode? Vyzeráš dosť naštvaný.“

Povedal a sadol si ku mne na posteľ.

„Nie. Ja, som pako. Všetko som posral tak ako sa len najviac dalo.“

Liam sa na mňa len nechápavo pozrel a ja som mu vysvetlil celú situáciu. Na konci vyzeral že by mi najradšej bol vrazil.

„Si ty normálny? Čo teraz akože plánuješ robiť?“ spýtal sa ma tázku na ktorú nevedel odpoveď ani pán Boh.

MAJA
Utiekla som domov. Zvalila som sa na posteľ a plakala som. Ako mohol? Ako ma mohol takto zradiť? Ja som mu verila celým svojím srdcom a on ho iba prišlapol ako nejakého švába. Bolo mi z neho zle. Neviem čo bude ďalej. Nemôžem pre nich ďalej pracovať, bolo by mi to proti srtsi vidieť ho tam. Asi by ma muselo kludniť 10 ludí aby som mu nenaplula do ksichtu. Pozbierala som zvyšok svojich síl a zdvihla som telefón. Napísala som tej babe z agentúry nech že či nemá nejaké iné miesta. Dávam výpoveď. Ďaľšiu hodinu som sa utápala v žiali a napchávala sa čokoládou čo som si priniesla. Môj plán na zachovanie zásoby Milky nevyšiel. Zazvonil mi mobil. Volal mi Zayn. Asi dvadsať krát som ho zrušila keď ho to konečne prestalo baviť. Nechcem mať s nimi už nič spoločné. Iba by mi ho pripomínali. Nevedela som zastaviť svoj vodopád sĺz. Bola som vyčerpaná. Pomaly sa mi zatvárali oči keď som sa prudko strhla na niečie klopanie. Sklesnuto som vykročila k dverám a naozaj som si želala aby to nebol nikto z nich.

„Prečo mi dopekla nedvíhaš?“ Želanie nevyšlo. Predomnou stál Zayn v celej svojej kráse a tváril sa naozaj podráždene.

„Vieš ako som sa bál? Nehovoriac o chalanoch a Niallovi.“ Povedal a vošiel dnu bez opýtania.

„Áno, môžeš vojsť dnu, nechcela som práve spať, vôbec mi to neprekáža.“ Povedala som ironicky a zabuchla za ním dvere.

„Niall je úplne hotový. Nevie čo robiť.“ Naozaj som nemala chuť počúvať o tom ako sa utápa vo vlastnom žiali.

„No, tak nech za ním ide tá bloncka s ktorou sa dneska v parku olizoval. Dobre že jej neodsal celý ten jej umelý ksicht.“ Povedala som a zvalila som sa na pohovku.

„Pozri, Niall to posral ale daj mu druhú šancu veď chudaák chlapec..“

„Chudák chlapec?! Chudák chlapec? Čo si on v živote také vytrpel? Musel ťahať súdy s bratom? Bol znásilňovaný? Nie! Všetko má na zlatom podnose a o nič sa nemusí starať ako vy všetci. Žijete si život po akom milióny obyčajných ľudí túžia a po akom ani neokúsia, lebo ako obyčajní ľudia musia platiľ nájom na ktorý ako ja momentálne nemajú prachy. Tak odkáž tomu tvojmu chudákovi chlapcovi s miliónom na konte nech mi dá pokoj a nech sa neopováži ľutovť samého seba lebo si ani nevie predstaviť aké to je mať život ako ja alebo hociktorý iný človek! Nechcem oňho nikdy ani len zapáchnuť. Rozumel si?“ kričala som naňho. Čakala som hocijakú reakciu. Mohol odísť, mohol na mňa začať kričať, mohol hocičo. No on ma objal a tíšil môj plač. 

With you - 16.časť

MAJA

Vpíjala som sa do jeho bozkov a užívala si svoju slobodu. Už ma netažila moja minulosť. Teraz sa môžem plne sústediť na prítomnosť, ktorá sa mi momentálne nadmieru páči. Neviem čo to do mňa vošlo, ale jeho bozky mi zrazu nestačili. Chcela som viac. Ani neviem čo presne ale chcela som to. Rukami som mu zašla pod tričko. Prekvapene na mňa pozrelNevedela som čo povedať, jednoducho som ho začala bozkávať. To tričko skoro skončilo na zemi. Ľahla som si na zem a pokračovala v bozkávaní, keď sme začuli dupot tláp a krik nejakej baby.

„Ej! Benny! Ku mne! Benny!“ kričala tá baba na psa ktorý sa k nám rozbehol a začal Nialla oblizovať na tvári. Ten rýchlo vstal a rýchlo na seba navliekol tričko ktoré vytrhol psovi z papule. Celé mito prišlo absurdné a chytila som strašný záchvat smiechu. Pribehlo k nám to dievča a okamžite dala psa na vodítko.

„Sorry! Fakt nevem čo s ním je. Musela tu behať nejaká fena. Nič vám nespravil?“ spýtala sa a psa držala pevne na vodítku.

„Nie, je to vpohode. Aký je to pes?“ spýtala som sa a všimla si ako Niall zmätene pozerá na nás dve.

„Je to kríženec špica a borderkolie.“ Usmialo sa dievča a ten pes začal štekať jak najatý. Radšej sme rýchlo odyšli na autobusovú zastávku. Ruka v ruke sme tam čakali na 63ku ktorá nechcela prísť. Niall sa mi zadíval do očí a z vlasov mi vytiahol steblo trávy. Vtisol mi na čelo jemný božtek a objal ma.

Keď sme sa dostali späť na hotel, boli sme riadne unavení a vyhladnutí. Zavolala som na recepciu a objednala nám nejaké jedlo čo mi Niall nadiktoval. Zapla som telku a práve išli noviny na jojke. Samozrejme sa tam hovorilo o dnešnom Tomášovom súde. Bol tam aj záber aj mňa a Nialla ako spolu odchádzame. Také blbosti tam trepali že som to radšej vypla. Ešte sme zavolali chalanom a išli si po večeri zmorení spať.

O TÝŽDEŇ V LONDÝNE

Vrátili sme sa späť zrelaxovaní a oddýchnutí. Z bytu som si zobrala iba nejaké knihy, skice a gytaru ktorá ležala pod hrubou  vrstvou prachu. Všetko ostatné som vyhodila. Byt som prenajala a o viac som sa nestarala. V letiskovej hale nás čakala ochranka ktorá ná s v spievode papparazzov odprevadila k autu. Šofér nás zaviezol k chalanom domov. Tí nás už netrpezlivo čakali pri dverách. Poriadne nás vystískali a nahnali do obývačky. Museli sme im všetko vyrozprávať. Povedali sme im aj o tej hádke v byte a o tom ako otcovi praskli nervy.

„Tak, čo je teraz v pláne?“ spýtal sa Liam a my sme iba mykli plecami. Moc sa nám nechcelo nič robiť tak sme pustili film. Asi v polke Niallovi zazvonil mobil a on odyšiel telefonovať do izby. Keď sa vrátil tak mal taký nejaký divný výraz.

„Si v poriadku?“ spýtala som sa a pozrela sa mu do očí.

„Jasné. Len som volal so Seanom. Dačo potreboval.“ Povedal a odvrátil zrak.

NIALL

Bože ako jej môžem takto klamať? Strašne ma to hryzie. Samozrejme som volal s Molly. Ideme sa zajtra stretnúť. Musím to ukončiť. Mám ju rád ale nie je to správne. Do Maji som sa zamiloval a chcem byť s ňou. Takto by to nemohlo fungovať. Do konca filmu som rozmýšľal nad tým či to Maji povedať ale prišiel som k záveru žr to asi nebude správne. Možno by ma nechala a to naozaj nechcem riskovať. Išli sme si všetci ľahnúť lebo sme boli uťahaní. Zvalil som sa na posteľ a zachrápal som behom sekundy.

Ráno som sa zobudil na to že mi je zima. Bolo pol deviatej. Za dve hodiny máme byť v štúdiu. Dal som si sprchu a najedol sa. Celé dve hodiny som bol duchom neprítomný. Keď sme odchádzali, Maja akurát vstala. Rozlúčila sa so mnou rýchlim bozkom a odkráčala do kuchyne.

MAJA

Keď som vstala, chalani akurát odchádzali do šúdia. Rýchlo som sa rozlúčila s Niallom  išla sa najesť do kuchyne. Nahádzala som do seba nejaké ovocie s čajom a zavolala si taxík. Všetky veci zo Slovenska som si doma pootm vybalila. Strašne som sa nudila a nemala som čo robiť. Spomenula som si že som chcela niečo malovať ale nemala som ani plátno ani nič. Obliekla som sa  a išla som do mesta do výtvarného obchodu. Cestou som šla cez park. V diaľke som uvidela Nialla. Zrýchlila som krok a išl amu zamávať no nohy mi zmeraveli. Ostala som tam stáť s otvorenými ústami a zaslzenými očami. Tak toto bola rana pod pás. Všimol si ma ako tam stojím a okamžite sa za mnou rozbehol. Ja som ešte stále skamenená stála na mieste. Chytil ma za ruku no ja osm sa mu vytrhla.

„Maji..“

„Nie! Ja to nechcem počuť! Ako si mohol?“ povedala som trasľavým hlasom. Otočila som sa na mieste a rozbehla som sa preč.

NIALL

Odyšli sme zo štúdia a chalani išli domov. Ja som sa mal s Molly stretnúť v parku. Čakal som ju na lavičke. Uvidel som ju v diaľke a zakýval jej. Na privítani ema objala a vášnivo ma pobozkala. Ja som sa však vytrhol a otočil som sa. Chcel som ísť niekam kde si môže o tom pohovoriť. Zastavilo sa mi srdce keď som uvidel Maju ako tam stojí s kamenným výrazom na tvári. 

With you - 15.časť

Niall

Nervízne som prechádzal z miesta na miesto pred súdom. Čakal som tu už vyše pol hodiny. Dúfal som že toho bastarda zavrú. Zničil Maji život a to mu neodpustím. Pred súdom sa začali zbiehať novinári. Spoza rohu prišli aj policajné autá. S hlasným rachotom sa rozrazili vchodové dvere. Vyšli z nich policajti a viedli medzi sebou spútaného mladíka. Hnaď som vedel že to je Tomáš. Oči mal také isté ako Maja. Za nimi sa vliekol zástup policajtov s nejakou spútanou bandou. Všetci vyzerali ako bez ducha. Neviem prečo al emal som z toho dobrý pocit. Novinári sa ta okmažite nahrnuli. Ja som sa im radšej uhol. Stále cvakali foťákmi a niečo vykrikovali. Všetkých ic naložili do policajných áut. Vonku ostali iba právnici. Začali novinárom odpovedať na ich nekonečné otázky. Dvere sa ešte raz rozleteli a vyšla z nich Maja s rodičmi.Niektorí novinári sa nahrnuli aj k nim ale Majini rodičia rýchlo bežali k autu. Maja ma zbadala a okamžite sa ku mne rozbehla. Silno som ju objal a hladil po vlasoch.

„Tak čo ako to dopadlo?“ spýtal som sa.

„Dostal 8 rokov a tí bastardi po 5!“ vykríkla a hodila sa mi okolo krku. Nemoholo som tomu uveriť. Tuho som ju objal a tešil sa s ňou.

„Bože ja som taký rád!“ vykríkol som. Novinári sa za nami otočili a niečo si začali šepkať.

„Radšej poďme.“ Povedala a chytila ma za ruku. Prešli sme okolo policajného auta. Uvidel som v okne Tomáša a naše pohľady sa stretli. V očiach sa mu leskli slzy. Ja som naňho iba znechutene pozeral. Dúfam že ľutuje čo spravil. Chytil som maju okolo pliec a už som sa neobzeral späť.

Neskôr ten deň sme ležali na nejakom kopci v Lamači a pozorovali západ slnka. Ležali sme na tráve tesne v objatí.

„Kam chceš ísť zajtra?“prerušila ticho Maja.

„Kamkoľvek ma zavedieš, ale rád by som si to tu pozrel.“

„Môžme ísť do starého mesta a na nábrežie.“

„Tak fajn ale musíme potom zavolať chalanom. Volal som s nimi síce dneska ráno ale nevedia ako to dopadlo a musíme im kúpiť suveníri a odfotiť to...“ no nedokončil som lebo ma umlčala vášnivým bozkom.

„Pekný spôsob ako mi povedať nech sklapnem.“ Povedal som pomedzi jej bozky. Sadla si na mňa a začala ma bozkávať ešte vášnivejšie.  Pritisol som si ju k sebe čo najtesnejšie akosa dalo. No nestačilo nám to. Chcel som ju takto cítíť stále. Nevedel som sa jej nabažiť. Ľahli sme si a pokračovali v činnosti. Dlaňou s ami hrala s vlasmi a hladila ma na krku. Spôsobovala mi príjemné zimomriavky. Rukami prešla nižšie a šmátrala mi pod tričko.