With you - 17.časť

NIALL
Stála tam ako obarená. Ja som sa za ňou okamžite rozbehol a Molly som tam nechal stáť. Stále stála na mieste. Chytil som ju za ruku a chcel jej to vysvetliť.

„Maji...“ no ona sa mi vytrhla.

„Nie! Ja to nechcem počuť! Ako si mohol?“ povedaľa pomedzi vzlyky. Sklamane na mňa pozrela a rozbehla sa preč. Vedel som že nemá šancu za ňou bežať. Aj tak by ma nepočúvala. Pozeral som ako zmizla za rohom. Najradšej by som sa prefackal. Mohol som ja byť taký sprostý? Nech ma niekto zabije.

„Niall, to čo bolo?“ spýtala sa Molly.

„Molly, pozri. Ja, ja ti nemôžem ďalej klamať. Chcem sa  stebou rozísť. Je mi ľúto že to musím znova skončiť ale bola chyba že sme sa dali znova dokopy.“

„Povedz že to nmyslíš vážne!“

„Hej. Prepáč ale kôli tebe som stratil tú najbližšiu osobu.“ Povedal som a bez slova sm odyšiel. Došiel som domov a naštvaný sa zavrel v izbe. Ležal som na posteli a kukal do stropu. Iekto mi zaklopal a dnu vkukol Liam.

„Si v pohode? Vyzeráš dosť naštvaný.“

Povedal a sadol si ku mne na posteľ.

„Nie. Ja, som pako. Všetko som posral tak ako sa len najviac dalo.“

Liam sa na mňa len nechápavo pozrel a ja som mu vysvetlil celú situáciu. Na konci vyzeral že by mi najradšej bol vrazil.

„Si ty normálny? Čo teraz akože plánuješ robiť?“ spýtal sa ma tázku na ktorú nevedel odpoveď ani pán Boh.

MAJA
Utiekla som domov. Zvalila som sa na posteľ a plakala som. Ako mohol? Ako ma mohol takto zradiť? Ja som mu verila celým svojím srdcom a on ho iba prišlapol ako nejakého švába. Bolo mi z neho zle. Neviem čo bude ďalej. Nemôžem pre nich ďalej pracovať, bolo by mi to proti srtsi vidieť ho tam. Asi by ma muselo kludniť 10 ludí aby som mu nenaplula do ksichtu. Pozbierala som zvyšok svojich síl a zdvihla som telefón. Napísala som tej babe z agentúry nech že či nemá nejaké iné miesta. Dávam výpoveď. Ďaľšiu hodinu som sa utápala v žiali a napchávala sa čokoládou čo som si priniesla. Môj plán na zachovanie zásoby Milky nevyšiel. Zazvonil mi mobil. Volal mi Zayn. Asi dvadsať krát som ho zrušila keď ho to konečne prestalo baviť. Nechcem mať s nimi už nič spoločné. Iba by mi ho pripomínali. Nevedela som zastaviť svoj vodopád sĺz. Bola som vyčerpaná. Pomaly sa mi zatvárali oči keď som sa prudko strhla na niečie klopanie. Sklesnuto som vykročila k dverám a naozaj som si želala aby to nebol nikto z nich.

„Prečo mi dopekla nedvíhaš?“ Želanie nevyšlo. Predomnou stál Zayn v celej svojej kráse a tváril sa naozaj podráždene.

„Vieš ako som sa bál? Nehovoriac o chalanoch a Niallovi.“ Povedal a vošiel dnu bez opýtania.

„Áno, môžeš vojsť dnu, nechcela som práve spať, vôbec mi to neprekáža.“ Povedala som ironicky a zabuchla za ním dvere.

„Niall je úplne hotový. Nevie čo robiť.“ Naozaj som nemala chuť počúvať o tom ako sa utápa vo vlastnom žiali.

„No, tak nech za ním ide tá bloncka s ktorou sa dneska v parku olizoval. Dobre že jej neodsal celý ten jej umelý ksicht.“ Povedala som a zvalila som sa na pohovku.

„Pozri, Niall to posral ale daj mu druhú šancu veď chudaák chlapec..“

„Chudák chlapec?! Chudák chlapec? Čo si on v živote také vytrpel? Musel ťahať súdy s bratom? Bol znásilňovaný? Nie! Všetko má na zlatom podnose a o nič sa nemusí starať ako vy všetci. Žijete si život po akom milióny obyčajných ľudí túžia a po akom ani neokúsia, lebo ako obyčajní ľudia musia platiľ nájom na ktorý ako ja momentálne nemajú prachy. Tak odkáž tomu tvojmu chudákovi chlapcovi s miliónom na konte nech mi dá pokoj a nech sa neopováži ľutovť samého seba lebo si ani nevie predstaviť aké to je mať život ako ja alebo hociktorý iný človek! Nechcem oňho nikdy ani len zapáchnuť. Rozumel si?“ kričala som naňho. Čakala som hocijakú reakciu. Mohol odísť, mohol na mňa začať kričať, mohol hocičo. No on ma objal a tíšil môj plač.