NIALL
Boli sme
späť na hotely. Sedeli sme na gauči a pozerali von oknom. Sedela mi na
kolenách a hlavu mala o mňa opretú. Ja som ju oblapil rukami zo zadu
a držal za ruky. Odkedy sme sa vrátili nepovedala ani slovo. Prstami som
jej hladil ruky. Pobozkal som ju na krku a ona sa otočila a usmiala
sa na mňa tým najkrajším úsmevom.
„Neviem čo
by som bez teba robila.“ Povedala a ja som ju pobozkal. Moje prsty
zablúdili k jej jazvám. Behal mi z nich mráz po chrbte.
„Neviem kde
by som dnes bola. Zmenil si mi život a pravdepodobne ho aj zachránil.“
Povedala a nenormálne krásne sa na mňa usmiala. Chcel som ju obdariť
bozkom, no zazvonil jej mobil. Niečo mrmlala a potom si sadla zmorená na guač. Hlavu si porela do
dlaní.
„Čo sa
stalo?“ spýtal som sa.
„Našli
otca...“ povedala a s úľavou sa na mňa usmiala.
„A? Kde
bol?“ spýtal som sa lebo som nevedel celkom identifikovať jej pohľad.
„Prišiel
späť do bytu. Za Tomášom ho nechceli pustiť. Neviem kde potom bol ale je
v poriadku. Išli s mamou späť domov. Zajtra sa stretneme na súde.“
Povedala a znova sa o mňa oprela. Celý večer sme sa k sebe
túlili a ona sa snažila nemyslieť na zajtrajšok. Ja ju tu budem čakať až
do večera kým nepríde. Budem tu pre ňu nech sa stane čokoľvek. Pozerali sme
nejaký film a na pohovke sme v objatí zaspali.
Na druhé
ráno sme sa zobudili na pípanie budíka. Maja sa rýchlo osprchovala
a obliekla sa. Na rozlúčku ma išla pobozkať no ja som ju oblapil rukami
a nehcel som ju pustiť. Nežne som ju bozkával a vpíjal sa do jej pier.
Nedokázal som ju pustiť. No ona sa ponáhľaľa a snažila sa odtiahnuť.
Nakoniec sa po malej vojne odomňa odlepila a vybehla von z hotelovej
izby. Nacapil som sa na okno a pozeral sa za ňou ako nastupuje do
električky. Nechápal so ako môže niekto taký ako ona existovať. Za pár dní som
sa do nej dokázal zamilovať a predsa som jej dokázal klamať. Nikdy si to
neodpustím. Hneď ako prídeme do Londýna tak to s Molly skončím. Bola to
chyba a tá sa nesmie opakovať. Cez skype som si zavolal s chalanmi
a vyrozprával im všetko zo včera. Dúfali že súd dopadne čo najlepšie. Zatiaľ
si užívali voľno čo mali a práve sa chystali niekde na pláž mimo mesta.
Keď som s nimi dovolal, išiel som rýchlo na twitter a zavesil som tam
fotku výhľadu z okna hotela. Zmohla ma únava a ľahol som si na gauč.
V noci som sa moc nevyspal tak som si to teraz dohnal.
MAJA
Náhlila som
sa pred súd a stretla sa s rodičmi a advokátkou. Nervózne som
čakala pred súdnou sieňou. Prišiel k nám obhajca a povedal nám že ak
chceme tak sa môžme s Tomášom ešte pozhovárať. Rodičia tam samozrejme
išli. Mama tam išla uplakaná a otec s napáleným ksichtom. Ja som
ostala sedieť na lavičke a napísala som dievčatám správy. Okamžite mi
zavolali a ja osm im všetko vyrozprávala.
„Slečna
Vračovská?“ spýtala sa ma advokátka.
„Dan, musím
končiť. Potm vám zavolá že ako to dopadlo.Papa.“ pozdravila som a zložila
telefón. Trasľavo som vošla do súdnej siene. Usadila som sa cedľa rodičov
v prednej rade. Otec ma chytil pevne za ruku a ja som sa naňho
usmiala. Rozratili sa dvere a do súdnej siene vošiel Tomáš s putami
na rukách. Zaním viedli spútaných aj tých magorov. Celý zástup dokončoval rad
kamier a televízny štáb.
„Tu budú aj
kamery?“ spýtala som sa podráždene.
„Áno.
O celm prípade sa teraz rozpráva po celom Slovensku. Budú to dávať dneska
v novinách.“ Povedal otec tak trocha naštvane. Prišla aj sudkyňa
a všetci sa postavili. Najskôr čítala úvodnú reč a obvinenia. Potom
prehovoril Tomášov obhajca. Bolo mi zle z tých rečí. Ževraj nedorozumenie.
Potom sudkyňa povedala vetu z ktorej sa mi roztriasli kolená.
„Predvolávam
svedkyňu, Máriu Vračanskú.“ Povedala a pozrela sa na mňa. J som podyšla
pred súd a zhlboka sa nadýchla.
„V akom
vzťahu ste k obvinenému?“
„Som jeho
sestra.“ Povedala som a znechutene sa naňho pozrela.
„A
v akom vzťahu ste k ostatným obvineným?“
„To sú
bratovi kamoši. Ja ich poznám ale želám si aby som ich niky nebola stretla.“
„Odôvodnite
mi toto vyhlásenie.“
„Oni... oni
ma do jedného znásilnili.“ Povedala som a v sieni nastalo hrobové
ticho.
„Pani
svedkyňa. Vaša odpoveď musí byť pravdivá. Ste si istá svojím tvrdením?“
„Áno. Je to
pravda.“ Povedala som pohoršene a nechápala ako mi môže neveriť.
„Popíšte
súdu celú situáciu medzi vami a obvinenými.“
„No, kde
začať. Po dokončení strednej školy v Trnave som sa presťahovala do
Bratislavy kde som chcela študovať. Rok som pracovala a šetrila si na
štúdium. Po pr mesiacoch sa ku mne prisťahoval Tomáš.Nemal kam ísť. Bol rodina.
Nemohla som povedať nie. Vôbec však neprispieval na domácnosť. Z účtu mi
brával peniaze a domov chodil opitý. Štúdium som si nemhla dovoliť a musela
som stále pracovať. Raz priviedol domov opitý svojich tu prítomných kamarátov.
Všetci boli spitý a keď ma uvideli, zatlačili ma do mojej izby. Tam ma
jeden po druhom znásilnili.“ Povedala som s kamennou tvárou a snažila
sa nerozplakať. Musím vydržať silná. Nesmiem mu ukázať svoju zraniteľnosť.
Fľochla som na nich phľadom a videla som že sa hanbia.
„Ako to
potom pokračovalo ďalej?“ spýtala sa sudkyňa a Tomášovi hodila pohoršený
pohľad.
„Niekoľko
týždňov som nikam nechodila. Upadla som do depresie. Bolo to také zlé že som sa
začala rezať.“
„Môžete
súdu ukázať svoje jazvy?“ podyšla som k sudkyni a vyhrnula si rukávy
a blúzke. Tá sa nemo zadívala na moje zápestia a nasucho preglgla.
Keď som sa teraz na ne pozerala, vyzerali naozaj hrozne.
„Opakovali
sa tieto udalosti ešte potom?“
„Áno. Raz
sa to celé zopakovalo. Bolo to hrozné. Nemohla som sa ukázať na verejnosti.
Bola som dobitá a slabá. Raz Tomáš za mnou prišiel a povedal mi nech
s apripravím, že kamaráti sa zastavia. Ja som to nemohla zniesť. Nemohla
som to nikomu povedať. Vyhrážali sa mi že ma zbijú. Zbalila som si kufre
a odyšla so Londýna.“
„Môžete mi
popísať situáciu teraz?“
„V Londýne
som sa najskôr ubytovala v hotely. Bývala som tam pár dní. Potom som
spoznala veľmi príjemných ľudí. Našla som si prácu a vyhliadla si byt.
Neskôr som zistila že mi vyrabovali účet. Ohlásila som to na polícii. Tam
zistili že to mal na svedomí Tomáš. Odsťahovala som sa z hotela k tým
ľuďom zktorých sa stali moji blízky priatelia. Neskôr som si prenajala byt
v ktorom momentálne bývam. Mala som veľké šťastie.“
„A akú
prácu vykonávate v Londýne?“
„Som
maskérka jednej britskej popovej skupiny no makeup robím aj iným spevákom. Také
jednorázovky. Vizáž som robila napríklad pre Cher Lloyd alebo Nicol
Scherzinger.“
„A tí ľudia
u ktorých ste bývali?“
„No, to sú
práve chlapci z tej kapely. Sme veľmi blízky a s jedným som vo
vzťahu.“ Povedala som ku koncu výsluchu. Potom vypočúvali ešte rodičov
a veľa cudzích ľudí. Nakoniec nás vyhnali von zo súdnej siene
a niekoľko hodín sme čakali na rozsudok. Všetko bolo proti Tomášovi –
obchod z drogami, krádeže a vlámačky. Na hentých mali úmyselné
ublíženie na zdraví plus všetko predtým. Volala som Niallovi. Ten povedal že ma
príde počkať pred súd. Hrozne som ho túžila vidieť. Chcela som ho objať,
pobozkať a pritúiť sa k nemu. Zavolali nás späť. Sudkyňa vstala
a spustila.
„Súd
vyhlasuje rozsudok v mene Slovenskej republiky.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára