Do pekla! Čo to stváram?? Som normálna? Naozaj to idem
spraviť?Bože! Už nás vedú ku schodom. Vedela som že je príliš neskoro na to aby
som si to rozmyslela. Robím chybu? Kriste! Už som skoro pri schodoch! Ostatní
si začali vyberať letenky. Moj panický strach sa začal zvyšovať každým schodom
bližším k lietadlu. Čo to robím? Ešte nie je neskoro. Ešte môžem zahrať že
mi je zle a ostanem tu. Kolená sa mi triasli ako o život. Už som bola
jednou nohou v lietadle. Ježiši kriste nie! Ono sa určite zrúti! Pomóc!
Letuška po mne pýtala letenku a perfektným tónom ma privítala na palube.
Všetci sa tlačili a skupiny chceli cestovať spolu. Sadla som si vedľa
nejakého ulízaného dedka. Našťastie si z druhej strany nikto neprisadol.
Rýchlo som zapila tabletku na spanie a dala slúchadlá do uší. Ak to padne
tak aspoň o tom nebudem vedieť. Roztrasenými rukami som si zapla pás
a začala sa modliť nech ten stroj nepadne.
Po
dvojhodinovom lete som pristála na Heathrowe. S úľavou som začala ďakovať
Bohu že som prežila a ponáhľala sa von na pevnú zem. Po všetkých
kontrolách som vyšla von a obzrela sa okolo seba. Čakala som že mi padne
sánka. Nepadla. Bolo tam iba obrovské parkovisko ktoré ako sa mi zdá ani koniec
nemalo. Každý sa s niekým vítal. Nikto nebol sám. Až na mňa. Teraz mi naozaj
došlo čo som spravila. Som sama, v cudzom meste, nič tu nepoznám, nemám
kam ísť. Aspoň že peniaze mám. Na účte mám poriadny balík. Zarobila som si naň
v lete. Pracovala som ako organizátorka na rôznych hudobných festivaloch.
Platili za to celkom dobre. Nejaké peniaze mi ostali ešte z reklám
a komparzov ktoré neboli platené zrovna najhoršie. Ale to nemení nič na tom že teraz mi je to
všetko na nič. Zastavila som si taxík. Keď sa ma taxikár spýtal že kam to bude,
nevedela som mu odpovedať.
„Aké sú
v Londýne hotely??“
„Všelijaké,
záleži na kvalite.“ Povedal taxikár
a začal mi menovať nejaké hotely.
„Nič mi tie
názvy nehovoria ale cenu by ste mi povedať nevedeli?“ spýtala som sa svojou
lámanou angličtinou.
„No, ak
chcete slušný hotel a za prijateľnú cenu, tak viem presne kam.“ Povedal a naštartoval.
Vystúpila
som pred hotelom a rovno som si to namierila k recepcii. Recepčná
vyzerala celkom milo aj keď nedá sa povedať že by bola nejako extra krásna.
Našťastie mi našla voľnú izbu. Výťahom som sa vyviezla na ôsme poschodie .
Kartičku som zasunula do klučky a vošla dnu. Izba bola normálna. Jedna
poseľ, malý gauč, telka a celkom v pohode kúpelňa. Z kufra som
si iba vybalila tielko. Nemala som energiu. Bolo 12:30 večer. Vyzliekla som sa
do spodného prádla a dala si naň tielko. Takto sa mi spávalo najlepšie.
Zatvorila som oči a v okamihu som zaspala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára