Na druhý deň
som sa zobudila neskoro, kedže som až do noci kreslila. Minula som celý blok
a aj guma sa mi začala míňať. No čo už. Nechcelo sa mi vstávať ale nemohla
som preležať celý deň v posteli.
Vykonala som ranný rituál a zišla dole na raňajky. Zobrala som si
toast, banán a pohár pomarančovej šťavy. Každý deň som pila minimálne dva
hrnčeky. Potichu som pozorovala nejakých manželov akosa hádajú. Manžel mal
očividne aféru a manželka sa to dozvedela. V tom roztržení si ten
ujko zabudol na stole telefón a dnešné noviny. Mobil som mu zobrala na
recepciu a noviny som si zobrala von do parku. Potrebujem si nájsť nejaké
bývanie. V hotely nemôžem ostať navždy. Nejaká baba hladala nájomníčku.
Cena bola prijateľná, no najskôr si budem musieť nájsť nejakú prácu. Vybavila
som si stretnutie v pracovnej agentúre. A teraz?? Nevedela som čo
robiť, tak som si šl anakúpiť umelecké potreby, keby ma chytil záchvat ako
včera večer.Prechádzala som sa pri Temži no opäť sa sťahovalo tak som šla späť.
Ako som prechádzala cez cestu, začala som mať pocit že ma niekto sleduje. Na
ulici bolo síce vela ludí ale aj tak som mala divný pocit. Zrýchlila som
a onedlho som sa vrátila do hotela.
NIALL
„Idem von!“
zahučal som a tresol dverami. Všetci boli ešte ospalí a ani sa
neobzreli. Zavolal som si taxík a odviezol som sa k jej hotelu.
Akurát vychádzala von. Vyzerala naozaj krásne. V ruke držala noviny
a na lavičke v parku si ich začala čítať. Všimol som si že nejaké baby
na mňa čudne kukajú, tak som radšej zdrhol aby nezačali jačať. Ukryl som sa
v Nandos a vdýchol tú fantastickú vôňu. Rovno som sa najedol. Keď som
odchádzal, zastavil som sa pri Temži a sadol na lavičku. Iba som čumel do
blba. Zbadal som ju iba pár metrov od seba.
Iba tak stála no zrazu zahrmelo a ona sa rýchlim krokom vybrala asi naspäť do hotela.
Celý čas som kráčal za ňou no nedobehol som ju a ona už bola
v hotely. Som ja ale magor!! Rečo som nepobehol. Do riti! Som idiot. Zajtra
sem nemôžem prísť lebo budeme v rádiu a pozajtra máme interview
v telke ale potom prídem. Radšej
idem domov kým im nepríde divné že som preč tak dlho.
MAJA
Druhé ráno
som sa taxíkom zaviezla so agentúry. Obrovská sklenená budova s perfektne
upravenými kríkmi. Na recepcii ma poslali na piate poschodie. Zaklopala som na
dvere a vošla dnu. Pani vnútri bola milá, vysvetlila som jej svoju
situáciu a ona iba dačo naťukala do počítača.
„Mám pre vás
perfektnú prácu. Kedže máte skúsenoti ako maskérka tak vás teraz hneď pošlem na
pohovor sem.“ Povedala a na papier naškrabala adresu.
„Ich
maskérka odišla na materskú takže teraz by vás potrebovali ako soľ. “
„Neviete
koľko by mi tam platili?“ nesmelo som sa opýtala. Za pár libier tam predsa
nepôjdem. Keď mi povedala cenu, skoro mi vypadli oči.
„Tak ja tam
teda teraz zájdem. Ďakujem veľmi pekne! “ povedala som a natešená som
ledva nevískala. Môj plán s njovým životom zatiaľ perfektne vychádza. Už
sa nebudem musieť vrátiť do tej diery!! Usmievala som sa ako idiot celou cestou
taxíkom. Zastavila som v nejakej pekne upravenej štvrti. Zaklopala som na
červené dvere a čakala. Nikto neotváral tak som sa otočila a išla
sklamaná späť. Akurát prichádzal taxík. Kývla som mu nech mi zastaví. Zabrzdil
pri mne a vyrútilo sa z neho päť chalanov. Nejaký povedomí....
pozerala som na nich s prižmúrenými očami kým som nespoznala Nialla. Veď
to sú One Direction! Ostala som tam stáť s otvorenými ústami.
NIALL
To interview
bolo super no ja som celý čas myslel iba na ňu. Auto sa nám pokazilo tak sme si
zobrali taxík. Nasúkali sme sa piati na zadné sedadlo a ako sardinky sme
absolbovali celú cestu. Louis do nás stále rýpal kým ho Liam nezastavil. Zayn
sa snažil zachrániť si vlasy a Harrymu to bolo v podstate všetko
jedno. Ja som bol pričapený na skle a nemohol dýchať. Konečne sme
zastavovali. Na ulici v diaľke kývalo nejaké dievča na taxík. Bola mi
povedomá. Čím viac sa taxíkpribližoval, tým viac som rozoznával je črty. Veď to
bola Maja! Ale čo tu robí?? Vystúpili
sme na chodník a ona na nás pozerala s otvorenými ústami.
„Maji! Čo tu
robíš?“ prihovoril som sa jej šťastne a chalani na mňa vypleštili oči.
„Vy sa
poznáte?“ spýtal sa Liam.
„Hej,
predvčerom sme sa stretli. Pomohol som jej nájsť hotel. No čo ty tu?“
„Ja? No, ja,
ja, poslali ma sem na pohovor.“ Povedala tým svojím vtipným prívukom.
„Aký
pohovor?“ spýtal sa Harry.
„Jááj. Ako
maskérka. Však Dory idyšla na materskú.“ Povedal Liam.
„Hej,
náhrada za Dory.“
„Tak tu
nestojme. Poďne dnu. Ale prečo ťa poslali
sem?“ takéto veci za nás vybavuje Paul.
„Neviem, ja
som len šla tam kde ma poslali.“ Povedala a zasmiala sa. Mala krásny
smiech. Išli sme dnu a vybavili formality. Už sa dvíhala na odchod keď sme
ju všetci zborovo zastavili.
„Ešte tu
ostaň. Ponáhlaš sa dakam? Ostaň na večeru. “ začal ju prehovárať Zayn. Usmiala sa naňho no pokrútila hlavou.
„Idem si
nájsť nejaké bývanie. Zatiaľ som iba v hotely. Ale našla som si nejaký.
Idem sa tam dneska pozrieť.“ Chcel som sa ponúknuť žeby som šiel s ňou, no
Zayn bol rýchlejší.
„Ak chceš
môžem ísť s tebou. Aspoň nebudeš sama.“ Povedal a nahodil nevinný
ksicht. Prebudil sa vo mne žiarliaci diablik.
„Jasné,
kľudne. Niall, ideš aj ty?“ spýtala sa a Zaynovi som hodil víťazný ksicht.
On ma išiel pretnúť pohladom. Chce vojnu, bude ju mať.
„Okej.
Zoberem si bundu a môžme ísť.“
MAJA
Tak fajn.
Zajtra začinam. Nechcela som ich moc obťažovať a ešte som sa musela ísť
pozrieť na ten byt. Vstala som no zborovo ma zastavili.
„Ešte tu
ostaň. Ponáhlaš sa niekam? Ostaň na večeru.“ Začal ma prehovárať Zayn
a nahodil zvodný kukuč. Strašne som sa chcela smiať. ˇUsta sa mi vykrútili
do nejakého úsmevu. Veľa nechýbalo a začala by som sa smiať.
„Idem si
nájsť nejaké bývanie.“ Vysvetlila som situáciu. Zayn sa mi ponúkol že so mnou
pôjde. Zavolala som aj Nialla. Celou cestou po sebe hádzali vraždiace pohľady.
Dorazili sme na miesto. Byt bol
v pohode a aj nájom. Podpísala som papiere a spadol mi
kameň z srdca. Moc som na to doteraz nemyslela no až teraz som si
uvedomila čo som vlastne spravila. ˇUplne som za seba hodila svoju minulosť. Na
Slovensku ma už nič nedržalo. Zdalo sa mi bizardné aby som si iba po pár dňoch
našla prácu a byt, no budiš. Nenamietala som. Ja sa tam naozaj nemusím
vátiť! Podlomili sa mi kolená a ja som padla na podlahu. Niall sa ku mne hneď
rozbehol.
„Maja! Si
v poriadku?“ mne začali stekať slzy po líci.
„Ja som si
práve iba dačo uvedomila. Niečo čo mi zmení život.“ Usmiala som sa naňho. Iba
sme tam tak sedeli v objatí. Potrebovala som sa vyplakať.
„No čo?
Berieš?“ spýtal sa Zayn z vedľajšej izby. Kukal ako vyjavený keď nás videl
na zemi.
„Jasné! Čoto
ísť dakam zapiť?“ postavila som sa a utrela si slzy. Zasmiala som sa
nasilu a vyšl avon z bytu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára