With you - 21.časť

Tá hlava sa otočila a zadívala sa na mňa. Rozmýšlala že odkiaľ ma pozná no po pár sekundách sa na mňa usmiala. Zakývala mi a ja som si k nej prisadla.

„Ty si Hannah, však?“ spýtala som sa nesmelo. Prikývla a na pozdrav ma objala.

„Hej, ty si Maja, nie? Čítala som tvoju správu na Facebooku a už som ti aj odpísala. Ako sa máš?“ spýtala sa a pustili sme sa do debaty. Sedeli sme tam až do večera. Perfektne sme si sadli. Vymenili sme si čísla a na rozlúčku sme sa objali. S dobrým pocitom som odchádzala domov. Prechádzala som tmavým Londýnom a obdivovala jeho krásu. Odomykala som brábu na bytovke a v odraze skla som uvidela nejakho chlapa. Stál na druhej strane cesty a pozeral na mňa prenikavým pohľadom. Rýchlo som sa obzrela, no on tam už nebol. Žeby sa mi to zdalo? Nechala som to tak a vošla dnu. Odomkla som byt a vdýchla vôňu svojho domova. Zmorená som si dala rýchlu sprchu a ľahla si spať.

Na druhý deň som bola dohodnutá s Hannah, že pôjdeme na kávu a nakupovať. Naozaj som sa tešila. Rozumeli sme si a dúfala som že sa z nás stanú priateľky. Pešo som išla do jdnej kaviarne v centre mesta. Keď som dorazila, už ma čakala.

„Ahoj Maji!“ povedala a usmiala sa na mňa.

„Pripravená na nákupy?“ zvolala a vyrazili sme. Keď sme prebehli snáď všetky obchody, vyhladnuté sme si sadli do nejakej reštaurácie vonku. Bolo teplo a vychutnávali sme si asi jediný slenčný deň za tento týždeň. Akurát sme preberali naše obľúbené dezerty a hádai sme sa o pomere šľahačky a ovocia keď ma niko poklopal po pleci. Otočila som sa a tam stál vyškerený Liam.

„O môj bože čo tu robíš?“ zvolala som natešene a vstala som od stola. Poriadne ma vystískal a usmial sa na mňa.

„Idem sem na obed s Dan, každú chvíľu by mala prisť. Ako sa máš?“ spýtal sa.

„Už okej. Stále sa mu neviem dovolať. Nevieš čo s ním je?“ spýtala som sa a dúfala že mi povie nejaké dobré správy.

„No, včera sa vrátil ale stále je z toho vedľa. Navrhovali sme mu nech sa s tebou porozpráva no on to odmieta. Ale chýbaš mu. Je to na ňom vidno.“ Povedal a povzbudzujúco sa na mňa usmial. Super. Ja son to vedela že sa so mnou nebude chcieť rozprávať.

„Musím za ním ísť. Kde je teraz?“ spýtala som sa a pozrela som na Hannu ktorá tam na nás zízala s vypleštenými očami. Nechápavo som na ňu pozrela a ona sa spamätala.

„Vieš čo neviem či je to taký dobrý nápad. Ja som mu síce vysvetľoval čo sa stalo a aj Zayn s ním hovoril no stále je dosť nabrúsený.“povedal.

„Tak dobre ale odkáž mu že mi chýba.“ Povedala som smutne a do očí sa mi tlačili slzy. Bolo mi to strašne ľúto. Chcela som ho naspäť aj keď mi ublžil. Stále som ho milovala.

„Pozdravím. Ehm, musím ísť.“ Povedal keď mu zazvonil mobil. Rýchlo dvihol, otočil sa chrbtoom a niekam odbehol. Sadla som si za stôl a Hannah na mňa pozrela so zdvihnutým obočím.

„To bolo akože o čom? Ty sa poznáš s celým One Direction a animi o tom nepovieš? Pekne, pekne.“ Povedala  a začali sme sa smiať.

„Ale nie, ja som bola ich maskérka kedysi ale skončila som.“ Povedala som a mysľou som bola zas pri Niallovi. Vysvetlila som jej celú situáciu a ona iba neveriacky krútila hlavou.

Večer som doma snažila volať Niallovi ale nedvíhal mi telefón. Zronená som si išla ľahnúť. Nechce ma. Takže takto to skončí? Neviem si predstaviť že by som už s ním nemohla byť. Nevidela by som jeho tvár, necítila jeho dotyky. Budem musieť zabudnúť. Čím skôr, tým lepšie. Musím to dať za hlavu.