O TRI
MESIACE
Čas pomaly
plynul, no o zábavu sa mi starala hlavne Hannah. Stali sa z nás veľmi
verné priateľky. S Niallom nie som v kontakte, čas odčasu si
s niekým píšem. S Dan a El sa samozrejme stratávam ale Dan teraz
nacvičuje nejaký videoklip a El čakajú skúšky. Som rada že mám Hannu lebo
asi by som zošalela. Dnes sme mali naplánovanú akciu s nejakými chalanmi
od Hany. Jeden je ževraj slovák tak to som dosť zvedavá. Chystala som sa
osprchovať keď mi zazvonil zvonček na dverách. Stála tam Hannah
a v ruke držala športovú tašku. Vrútila sa dnu a tašku hodila na
gauč. Vyzliekla si kabát a otvorila ladničku ako by sa nechumelilo.
Vytiiahla plechovku piva a odpila si poriadny dúšok.
„Nechceš mi
niečo vysvetliť?“ spýtala som sa a ukázala som na tašku. Som zvyknutá na
to že mi vyjedá ladničku, ale ja si od nej naoplátku požičiavam oblečenie.
Často jej ho nevrátim ale jej to nevadí. Ona aj tak všetko nosí iba raz
a potom jej to stojí v skrini.
„Dnes tu
prespím. Nebudem sa predsa trepať cez pol mesta v noci. Vieš čo za grázlov
sa potuluje tam kde bývam?“ povedala s úplnou samozrejmosťou.
„A ty čo sa
ešte nechystáš? Mala by si si pohnúť pri vojom tempe.“ Podpichla ma a ja
om po nej hodila vankúš.
„Zbytočne
sa zdržiavaš.“ Usmiala sa na mňa a dopila zvyšok piva. Rýchlo som sa
osprchovala a niečo spravila s vlasmi. Navliekla som na seba nejaké
kokteilky a vyrazili sme. Chlapci nás už čakali pri klube. Jeden bol
naozaj slovák.
„Ja som
Mišo.“ Povedal a predviedol mi svoj bezchybný chrup.
„Ja som
Maja.“ Povedala som a podala som mu ruku.
„No, vy
dvaja si máte očividne veľa povedať tak my dvaja vás nebudeme rušiť.“ Povedala
Hannah a žmurkla na mňa. S tým druhým odšla do vnútra a ja som
vytrúhala trpiteľský výraz. Posledný krát sa na mňa usmiala a zmizla za
dverami.
„Tak, čo ťa
privádza do Londýna?“ spýtal sa. Znova som si spomenula na Tomáša a ako
teraz hnije v base. Spomienky sa mi začali vracať no ja som ich potlačila.
„Tak trocha
som ušla.“ Povedala som svoju zvyčajnú odpoveď. Tváril sa prekvapene
nozapôsobilo to naňho.
„Héj?
A odkoho?“ spýtal sa a vykročil do klubu.
„Pred zlým
osudom.“ Usmiala som sa naňho a on sa mi zadíval do očí. Mal veľmi krásny
pohľad. Mohla by som sa naňho pozerať navždy. Sadli sme si k baru
a objednali niečo na pitie. Bol veľmi milý a bolo mi s ním
dobre. Niečo pred druhou sme však sa s Hannou pobrali k nám domov.
Z Miškom sme si vymenili čísla a dohodli sa zajtra na obed. Príde pre
mňa do práce. Naradostená som si ľahla do postele a Hana sa hodila vedľa
mňa.
„No čo?
Výber dobrý?“ spýtala sa a zkopla topánky na druhú stranu izby.
„Zatiaľ
áno.“ Povedala som jej a vylíčila som jej celú noc.
„Fúú, tak
to choď radšej vyspať. Čo budeš robiť zajtra v práci?“ spýtala sa už
v polospánku.
„Neviem, má
prísť nejaká kapela ale neviem že aká. Nikto mi nič nepovedal. Ja len dúfam že
to nebudú chalani.“ Poevdala som a pár sekúnd na to som zaspala.
Pípal mi
budík a ja som mala chuť vyhodiť ho von z okna.
„Ja ten
budík raz rozmlátim! Prisahám!“ zakričala som keď môj pokus o vypnutie
zlyhal. Ten budík sa mi smeje do tváre!
„Čo nie je,
môže byť.“ Povedala Hannah a schamtla budík. Vykročila k oknu
a otočila klučkou. Ja som tušila že ona to spraví.
„Ti je*e?!“
zakričala som, no neskoro. Budík už pristál v strede cesty.
„Ja ťa asi
zabijem!“ zahabkala som a vstala som z postele.
„To by sme
sa potom tam hore stretli lebo bezomňa by si sa unudila k smrti.“ Povedala
a stiahla zo mňa perinu. Zakrútila som hlavou a dotackala som sa do
kuchyne. Pozrela som na hodiny na rúre a skoro som odpadla.
„Do šľaka!
To už je pol deviatej?!“ slríkla som a Hane vypadol toast z ruky.
„Kludni sa
však to stíhaš.“ Povedala z kuchyne. Ja už som vyťahovala mobil
a volala Trish do stanice.
„Čau Trish,
počuj nestíham, za polodinku tam budem. Okej?“ povedala som a zatiaľ som
sa súkala do džínsov.
„No, ale
švihni si. One Direction sú už na ceste.“ Povedala naliehavým tónom.
„Nié!
Nemôže to zobrať niekto iný? “naozaj som nemala chuť vidieť ich a jemu
ešte kyať na tvár púder. Čo by som mu asi tak povedala? Snažila som sa
zabudnúť, snažila som potlačiť svoje city voči nemu no nemohla som.
„A kto asi
tak?“ kričala mi Trish do telefónu.
„Ja neviem.
Kaja tam nie je?“ spýtala som sa a dúfala že to za mňa zoberie.
„Nie, tá je
teraz v Írsku. Vráti sa až zajtra. Musíš to zobrať ty tak si švihni lebo
potom už ani chodiť nemusíš.“ Povedala a zložila mi. Super! Schamtla som
kabelku a vyrútila sa z bytu. Bežala som celou cestou do štúdia.
Rozrazila som veľké kovové dvere a všetky pohľady padli na mňa.
„Fu! Stihla
som to.“ Povedala som a zakývala som Tine pri recepcii. Oprela som sa o stenu
a dýchala so ako o život. Vyzerala som ako keby ma chytil astmatický
záchvat. Utierala som si pot z čela a snažila sa vyzerať čo
najnormálnejšie.
„Maja?“
zvolal niekot moje meno a ja som sa obzrela. Predo mnou stál Zayn
a usmieval sa na mňa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára