With you - 20.časť

ZAYN

Nahla sa ku mne a nesmelo ma pobozkala na pery. Bol to nepopísateľný pocit. Rukou som ju chytil za chrbát a pritiahol si ju k sebe. Toto som chcel spraviť už odkedy som ju spoznal. No trvalo to príliš krátko. Odtrhla sa odo mňa a zadívala sa mi do očí. Odomkla dvere na bytovke a vošla dnu. Posledný krát sa na mňa usmiala a zatvorila dvere. Mal som chuť skákať a kričať a aj keď som nemal od toho ďaleko, ovládol som sa a vydal som sa do vily.

MAJA

Zabuchla som dvere na byte a zviezla sa na podlahu. To čo bolo?! Čo mi totálne hrablo? Snáď si nebude myslieť že medti nami niečo bude. Do riti! Musím sa s sím zajtra porozprávať. Z môjho rozmýšľania ma pretrhlo zvonenie môjho telefónu.

„Kde si Maji? Nikde v klube ťa nie je!“ hučala El a v pozadí bolo počuť hlasnú hudbu.

„Som doma. Nebolo mi dobre. Zajtra sa vidíme?“ spýtala som sa.

„Hej jasné ale nevieš kde je Zayn?“

„Išiel ma  odprevadiť.“ Povedala som a nastala chvilka ticha.

„Tak taktoooo. No dobre no však zajtra mi povieš.“ Povedala El mierne podnapite a zložila mi. Sadla som si na gauč a pustila si telku. Pozerala som nejaký stupídny program na Mtv a ani neviem ako zaspala som.

„Dobré ráno!“ zhučali na mňa dievčatá hneď ako mi vtrhli do bytu.

„Tresknúť dverami by viacej nešlo?“ spýtala som sa a zakryla si hlavu vankúšom.

„No, hovor!“ povedala Dan a sadli si na gauč. Vypúlili na mňa oči a čakali čo im poviem.

„Hm?“ spýtala som sa  a vstala som. Ešte stále som bola oblečená v oblečení zo včerajška.

„Išla si domov so Zaynom! Nič sa nestalo? Lebo dnes ráno bol vyškerený od ucha k uchu.“

„No nepovedala by som že nič sa nestalo.“ Povedala som a podrobne im opísala celý verajšok.

Po obede som zostala doma  a upratovala. Konečne som zistila, čo chcem spraviť s mojou izbou navyše – ateliér. Budem tam maľovať obrazy a budem tam mať všetky farby a takéto veci.  Umývala som riad keď mi zazvonil mobil. Zayn. Dvihnúť, nedvihnúť? Trasúcimi rukami som dvihla telefón a nevedela som čo mu poviem.

„Ahoj Maji. Ja len že či by si nešla dneska von?“ spýtal sa Zayn. Nevedela som čo povedať no súhlasila som. Aspoň mu to vysvetlím.

„Tak o hodinu v parku?“ spýtal sa.

„Okej. Ale možno budem meškať lebo mám niečo rozrobené.“

„Tak fajn. Ahoj zatiaľ.“ Povedal a zložil. Rýchlo som doupratovala a niečo na seba hodila. Keď som dorazila do parku, už na mňa čakal. Na privítanie ma objal.

„Počuj Zayn...“ začala som a zhlboka som sa nadýchla.

„To je Zayn Malik!!“ zrevalo nejaké dievča. Zayn ma chytil za ruku a niekam so mnou utekal. Zašli sme do nejakej uličky kde sme sa skryli. Pomaly sa začalo zaťahovať.

„Čo si hovorila?“ spýtal sa a zapozeral sa mi do očí.

„Ja, ja nechcem aby si si ten včerajšok nejako zle vysvetlil. Neviem čo to do mňa vošlo ale bola som aj trochu pripitá. Prepáč ak si si myslel že to niečo znamenalo.“ Povedala som. Tváril sa celkom smutne. Objala som ho a dala mu bozk na líce. Usmial sa na mňa a pozrel do zeme.

„Ja ťa mám naozaj rád Maji. Nikdy by som nedopustil aby sa ti niečo stalo. Ale chápem ťa. A Niall by ma asi zabil kebyže spolu niečo máme.“ Povedal. Vyšli sme z uličky a jemu zazvonil mobil. Tváril sa dosť naštvane. Zložil a nohou kopol do steny.

„Je všetko v poriadku?“ spýtala som sa aj keď bolo nadlsnko jasné že nie.

„Včera nás niekto odfotil a je toho plný novinový stánok. Niall to videl...“ povedal. Fasa. Viem si predstaviť Niallovu reakciu.

„Idem za ním.“ Povedala som a rýchlim krokom som kráčala smerom k ich vile.

„A čo mu asi tak povieš?“ spýtal sa Zayn.

„Ja neviem ale musím mu to vysvetliť. Nechcem aby si myslel niečo zlé.“ Povedala som a pridala som do kroku.

„Na to si mala myslieť skôr než si ho pustila k vode.“ Povedal povrchne. Zastala som a jednu mu strelila. On sa iba chytil za líce a stál tam ako obarený. Ja som sa spamätala skôr ako on a začala som utekať. Stopla som si taxík a za pár minút som stála pred ich dverami. Klopala som ako o život. Otvoril mi Liam.

„Ahoj. Kde je Niall?“ spýtala som sa a dúfala že je v poriadku. Liam na mňa pozrel a so smutným výrazom povedal: „Práve chytá lietadlo do Írska. Bude preč týždeň. Potreboval si vyvetrať hlavu.“

„Bože ja som to tak posrala!“ vykríkla som a sadla si na schody pred dverami. Liam si sadol vedľa mňa.

„A čo sa vlastne stalo?“

„No, včera v klube ma obťažoval nejaký úchylák. Išla som domov a bola som mierne opitá. Zayn ma odprevadil aby sa mi nič nestalo. Keď sme boli pred bytovkou, tak som ho pobozkala. Neviem prečo ale doteraz mám z toho strašné výčitky. Už od prvej chvíle som mala výčitky. Nevedela som že to nejaký magor odfotí a bude to v novinách.“ Povedala som a do očí sa mi tlačili slzy. Liam ma objal okolo pliec a ja som si položila hlavu na jeho rameno.

„Strašne mi chýba. Ja ho milujem ale nedokázala by som mu vtedy odpustiť. Eraz by som dala všetko za to aby som ho mohla vidieť a povedať mu že je mi to ľúto.“

„Ja viem.“ Povedal a podal mi vreckovku.

Dni sa vliekli a Niall mi nedvíhal telefón. Potom som sa mu nemohla dovolať lebo si ho vypol. Chodila som ako bez duše. Jeden deň som sa prechádzala pri Temži. Sadla som si k miestu kde som ho prvýkrát uvidela. Ovanula ma vôňa čertsvých koláčov a ja som sa hrnula k stánku za lavičkou. Kúpila som si jeden muffin a Late. Išla som si sadnúť späť na lavičku, no niekto mi ju obsadil. Zmrd! Pomyslela som si. Ale počkať! Tú hlavu poznám.