NIALL
„Kamaráti
môjho brata ma zneužívali. Všetko sa to začalo tým, keď som si kúpila svoj byt
v Bratislave. Chcela som tam študovať.Odsťahovala som sa z Trnavy,
lebo ludia ma tam nejako nebrali. Decká na strednej ma šikanovali a na
mail mi stále chodili vyhrážky. Často ma aj bili no nikto s tým nič nerobil,
lebo mi neverili. Jediné pre čo som žila bolo kreslenie. Učiteľka na výtvarke
ma mala rada a verila vo mňa. No potom mala nehodu a zomrela. Mala
som strašnú depresiu a chcela som ujsť. Tak som sa presťahovala do
Bratislavy. Chcela osm tam šudovať no stále som pracovala na nájom. Najskôr na
rôznych brigádach no potom som robila ako maskérka na rôznych podujatiach
a perfektne za to platili. Neskôr ma dali aj do nejakých komparzov
a reklám takže tam som si tiež celkom slušne zarobila. Mala som našetrené
na školu a chcela som si podať prihlášku keď sa ku mne nasťahoval Tomáš.
Nemal kam ísť lebo rodičia nemali v dome miesto. Nemohla som povedať nie.
Povedal že maximálne mesiac, lenže z mesiaca sa stalo polroka a ten
polrok bol peklo. Stále chodil domov opitý, neplatil nič v domácnosti
a z účtu mi bral peniaze. Míňal ich na drogy ktoré potom predával.
Raz prišiel opitý s kamarátmi. Bolo ich 5 a,a... “ rozplakala sa hlavu si
skryla do dlaní. Objal som ju a chytil za ruku. Pod jedným náramkom som
jej uvidel jazvy. Preboha! Chúďa dievča! Nechcem si ani predstaviť čím si
prešla. Bolo mi jej neskutočne ľúto. Aj ja som mal v očiach slzy. Nemohol
som to ďalej počúvať. Domyslel som si čo sa dialo ďalej no nachcel som na to myslieť. Sú to svine! Ako mohli?
Také nevinné dievča!
„Nemusíš
pokračovať ak nehceš.“ Povedal som po chvíli no ona zakrútila hlavou.
„Musím to
konečne dakomu povedať. Dlho som to v sebe dusila a musím to dotať
von. Takže, bolo ich 5 a boli napitý. Keď ma uvideli tak ma chytili
a po jednom si užívali. Strašne to bolelo a vôbec ich nezaújimalo že
som bola panna...“ povedala cez ďalší nával sĺz. Objal som ju ešte tuhšie.
„Potom ma
tam len tak nechali. Na zakrvavenej posteli. Tomáš o tom vedel. Keď mu to
povedali tak sa začal smiať. Chcela som ho vyhodiť z bytu no bola som príliš
slabá. Mala som strašnú depresiu. Znova som začala fajčiť a piť. On
o tom našťastie nevedel. Pár týždňov bol klud no oni potom došli zas
a všetko sa opakovalo. Nemohla som to vydržať. Raz Tomáš prišiel
a povedal nech sa teším, že chlapci prídu znovu. Nemohla som tým si tým
prejsť znova. Zbalila som si kufre a keď spal tak som odyšla. Chcela som
ísť ďaleko, Česko alebo Rakúsko nestačilo. Chcela som ísť za more. Tak som si
kúpila letenku do Londýna. Prišla sem, ubytovala sa v hoteli, zrámovala ťa
na zem a zvyšok vieš...“ povedala a pri poslednej vete sa zasmiala. Bolo mi jej strašne lúto. Nemal som slov.
Spravím všetko preto aby ten hajzel zaplatil.
„Bola si ale
na polícii, však?“ spýtal som sa a ona sa odtiahla.
MAJA
„Bola si ale
na polícii, však?“ spýtal sa ma. Ja som sa odtiahla.
„Prosím? Či
som bola na polícii?? Hm, to ma určite nenapadlo. Lenže vieš aká je Slovenská
polícia? Neverili mi lebo tí magori to popreli a potom sa mi vyhrážali
smrťou.“
„Prepáč, len
som sa spýtal.“ Ohradil sa
„Nabudúce
mysli pred tým než sa spýtaš.“ Vyrúkla som na ňho.
„Prepáč.
Nehcela som tak vyletieť, jasné že si sa mohol spýtať. Je to všetko strašne
červstvé.“ Oči sa mi znovu zaliali
slzami. Postavili sme sa a on ma objal. Potrebovala som ho cítiť. Objatie
mi nestačilo. Chcela som pobozkať. Asi to vycítil a predbehol ma. Naše
pery sa stretli. Bol to nepopísateľný pocit. Prvý bozk z lásky, teda ak
nerátame ten včera v klube ale to sme boli ožratí. Nehcela som aby tento
moment skončil, no jemu zazvonil mobil. Zdvihol ho a iba dačo zašomral.
Chytil ma okolo ramien a išli sme k nemu domov. Cestou z parku
nás uvidel paparazzi a začal cvakať fotky.
„Hej Niall!
To je tvoja baba? Je to kus! Jak sa volá?“
„Hej chlape!
Daj nám pokoj. “ zahučal a fotograf odišiel. Cestou sme boli ticho. Bola
som rada že nič nehovoril, mohla som rozmýšľať. Žijem tu, v Londýne. Mám
stálu prácu a byt. Toto je moja budúcnosť. A určite je v nej aj
Niall. Dala som mu bozk na líce pridali sme do kroku.
ZAYN
Išiel som na
vecko skontrolovať si vlasy a keď som sa vrátil, pri stole sedel oba Harry
a čumel do mobilu.
„Kde sú
všetci? Kde je Maja?“ spýtal som sa.
„Išla do
parku s Niallom a Louis...“ zvyšok som ani nepočúval. Chumaj malý! To
mi zaplatí! S Louisom dačo vymyslíme. Chcel som ju viac spoznať. Bola fakt
krásna a vyzerala naozaj milo no nič som o nej nevedel. S Harrym
sme šli domov a rozvalili sa na gauč. Pustili sme si telku a ja som
rozmýšlal o tom čo tak môžu robiť.
Asi za dve
hodiny sa dotrepali. Vyzerali ako keby im uleteli muchy. Ona zase plakala
a Niall vyzeral jak keby sa práve dozvedel niečo závratné.
„Idem sa
prezliecť!“ vyhlásil Niall a utekal do izby.
„Ahoj Maji!
Poď sem!“ zavolal som ju a ona sa zvalila vedla na gauč.
„Ako bolo
v parku?“ spýtal som sa.
„Čo?
V parku? Jaj, hm, no dobre.“ Povedala a v očiach sa jej zablisli
slzy.Ak jej dačo spravil tak si to schytá.
„Si
v poriadku?“ opatrne som sa opýtal.
„Jasné! Čo
vy dvaja? Čo ste robili?“ spýtala sa a predstierala záujem.
„Nič také
len sme..“ no nedokončil som lebo sa dnu dovalili Louis s El a Liam
s Dan. Strašne sa na niečom smiali. Maja sa obzrela a vstala. Hneď sa
išla zoznámiť s babami. Už dole zbehol aj Niall. Večer sme strávili na
záhrade a rozprávali sme sa. Objednali sme si pizzu lebo sa nám nechcelo
variť. Všetci sme boli zvedaví na Slovensko, aké to tam je a tak. Na
internete nám ukázala nejaké obrázky. Vyzeralo to tam pekne. Hlavne
v Bratislave to jedno nábrežie.
„Ale
nevrátila by som sa tam nikdy v živote.“ Uzavrela cestovateľský krúžok
a flochľa pohľadom na Nialla. Ten vystrúhal smutný úsmev. Dačo sa stalo
v tom parku. Porozprávam sa s ním ráno. Už bolo moc neskoro.
MAJA
So všetkými
som si perfektne sadla. Len mi vadilo keď sa ma pýtali na Slovensko. Po jedom
si šli ľahnúť. Do hotela sa mi nehcelo vracať a preto mi padlo vhod keď mi
ponúkli nech prespím. Zaviedli ma do hosťovskej a Dan mi požičala jej
tričko na spanie. Zaspávalo sa mi ťažko kedže dneska sa toho tolko udialo.No ráno ma čakala
ďalšia dráma...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára