„Prepáč.“
Povedal a hladkal ma po vlasoch.
„Nedokážem
si predstaviť jeho tvár bez toho aby sa mi nevybavila Molly.“ Vzlykala som.
„Ja..
končím. Nájdem si inú prácu.“ Povedala som a odtrhla sa od neho. Sadla som
si na gauč a hrala som sa so strapcami na vankúši.
„Čo? To
nemôžeš!“ povedal s panickým strachom.
ZAYN
„Ja..
končím. Nájdem si inú prácu.“ Povedala a sadla si na gauč. Vypukla vo mne
panika. To nemôže myslieť vážne.
„Čo? To
nemôžeš!“ povedal som s miernou panikou. Panikáril som pr predstave že by
som ju nebol videl každý deň. Či už s Niallom alebo bez neho. Mal som ju
naozaj rád. Viac ako len maskérku či kamarátku. Cítil som k nej čosi viac.
Neprežil by som pri predstave že by som ju viac neuvidel.
„Bolo by
čudné kebyže sa s ním v práci vídam a nič proti, ale vy by ste
mi ho akurát tak pripomínali.“
„A kebyže
si nájdeme nejakú posilu. Niekoho kto by dával makeup Niallovi miesto teba.
Mohla by si sa mu vyhnúť.“ Povedal som lebo nič iné ma nenapadalo.
„Je mi to
jedno. Ja ho proste nechcem vidieť.“ Povedala. Pozrela sa na mňa. Mala totálne
napuchnuté oči a predsa bola krásna. Najradšej by som tu dnes ostal.
Úprimne, bál som sa aby si niečo nespravila. Nechcem aby sa rezala alebo možno
niečo horšie. Zrútil by som sa keby sa jej niečo stane a Niall
pravdepodobne tiež. Asi ma zabije keď zistí že som tu. Povedal som že idem do
obchodu. Nevadí. Prežije to. Maji zazvonil mobil.
„To je
Niall.“ Povedala a pozrela sa na mňa. Nevedela čo robiť.
„Chceš to
dvihnúť?“
„Neviem,
asi nie.“ Povzdychla a znova sa zadívala na display. Hovor zrušila no
Niall nepretržite volal kým mu nezdvihla.
„Nevolaj
mi! Nechcem od teba nič počuť! Daj mi pokoj!“ zhučala do telefónu
a vybuchla do plaču. Potom si začala niečo mrmlať v Slovenčine.
„Nechcem ťa
vyhadzovať ale je fakt neskoro.“ Povedala a pozrela na mňa tími očami.
Strašne dlho som sa do nich vpíjal.
„Čo? Jaj.
Dobre. I si istá že budeš okej?“ spýtal somk sa po chvíli.
„Hej.
Nemusís sa o mňa báť.“ Povedala a ústa sa jej vykrivili do falošného
úsmevu. Otvorila dvere na byte a ja som vedel že som si to zavaril.
MAJA
„Nechcem ťa
vyhadzovať ale je fakt neskoro.“ Povedala som a želala si aby konečne
išiel. Nevadila mi jeho prítomnosť ale chcela som byť konečne sama. Po chvíli
vstal a odišiel.Pri dverách ma ešte objal a ja som mu odomkla.
Absolútne som zamrzla. To čo sa stalo som absolútne nečakala.
NIALL
„Skús jej
zavolať.“ Povedal Liam.
„Hej, vôbec
som to neskúšal.“ Povedal som ironicky.
„No č ti na
to mám povedať? Si pako. Nemal si sa s Molly vôbec stretnúť. Bola to chyba
ale musíš to napraviť.“ Hvoril mi. Vedel som že má pravdu. Volal som jej asi
dvadsať krát ale nedvíhala mi.
„Idem za
ňou.“ Vyhlásil som a dvihol sa z postele.
„Daj si
pozor.“ Povedal Liam. Zo skrine som vytiahol mikinu a okuliare aby ma
nikto nespoznal. Vyšiel som do tmavej noci a pešo som sa vybral k jej
bytu. Počas cesty som jej ešte volal niekoľko krát ale bezvýsledne. Do riti!
Načo?? Načo sa toto muselo stať? Vedel som že som ju stratil no nechcel som
tomu veroť. Možno, možno sa to ešte sá zachrániť. Neviem čo spravím ak mi
neodpustí. Posledný krát som jej zavolal. Aj tak som už iba pár minút od nej.
„Maji? Ty
si dvihla? Prosím ťa nezaves!“ vykríkol som nadšene a nemohol som uveriť
tomu že mi zdvihla. Snáď ma vypočuje.
„Nevolaj
mi! Nechcem od teba nič počuť! Daj mi pokoj!“ zhučala a mne skoro mobil
vypadol z ruky.
„Ale..“
zavesila. Rozbehol som sa a zastavil som až pri jej bytovke. Výťahom som
sa vyviezol na piate poschodie a zastavil sa pred jej dverami. Zacítil som
vôňu teh dobrej slovenskej čokolády. Júúj jak by som si ju teraz dal. Nadýchol
som sa tej vône a v mysli si opakoval čo jej plánujem povedať. Jej
dvere sa zrazu otvorili. Ona sa tam akurát odliepala od Zayna ktorý bol údajne
v obchode. Tak to nie je pravda. Neviem z čoho som bol viacej
vytočený. Či zo toho že jemu sa tu vyplakáva na ramene a mn ani nedvihne
alebo to že ledva ako ma pustí k vode on to okamžite využije. Tušil som že
k nej niečo cíti ale nikdy mi nič nepovedal. Chuj! (sorry za výraz J) Obaja na mna civelo akoobarení.
Otočil som sa a odyšiel som. Zayn sa za mnou rozbehol.
„Hej! Niall
počkaj! Nieje to ako si myslíš.“ Kričal po mne Zayn a schmatol ma za
rameno.
„Tak ako to
potom je?“ spýtal som sa a čakal na odpoveď. Nech mi povie pravdu
a nerobí zo mňa magora. Ak sa teraz dajú dokopy, asi to neprežijem ale
nech je ku mne úprimný.
„Išiel som
za ňou lebo mi nedvíhala. Len som ju kontroloval či je v poriadku
a či si niečo nespravila. Mal by si mi byť vďačný, išiel som ju sem
prehovoriť nech ti dá šancu.“
„Nie. Ty si
sem šiel preto aby si ju zbalil. Priznaj to Zayn. Máš ju rád viac ako len
kamrátku či maskérku. Vidím ako žiarliš keď sme spolu.“ Kričal som naňho. On
iba ticho prikývol. Mal som toho dosť. Musel som vypadnúť. Vyšiel som
z bytovky a zavolal si taxík späť domov. Toho pokrytca som tam nechal
stáť. Možno som to prehnal ale absolútne ma to nezaujímalo. Prišiel som domov
a tresol som dverami. Ležal som na posteli a mne to doplo. Ja som ju
naozaj stratil. Ako sa to mohlo všetko pokaziť počas jedného dňa?? Zapípala mi
Smska. Bola od Maji. Vyskočil som z postele a div som neprerazil
plafón.
So Zaynom nič nemám. Prišiel ma len skontrolovať. Nič
sa nestalo.
Fajn. Nie
zrovna text ktorý som očakával ale lepšie ako nič. Asponň mi napísala.
Nezanevrela na mňa úplne. Za minúti mi pípla ďalšia.
Nechcem sa s tebou stretávať. Dávam výpoveď.
Odkáž ostaným že ma to mrzí.
Nie! Prosím
nie! Len to nie! Nemôže skončiť! Mohol osm to čakať... Ale nesmie! Kriste nie!
Pípla mi ďašia správa
Naozaj som ťa milovala... už nikdy viac...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára