„No tak!
Vstávaj! Nemali by sme zavolať záchranku? “počula som histerický hlas svojej
matky.
„Ale nie,
však už sa preberá. Radšej jej choď naliať vodu.“ Povedal otec a capkal mi
po lícach.
„Si
v poriadku?“ spýtal sa keď som si sadla.
„Jasné.
Len, mne sa to všetko vrátilo. To čo sa tu udialo. Je toho moc.“ Povedala som
a najradšej by som si dala facku. Rodičom som o tom nepovedala.
Nemohl asom im to povedať z dvoch jednoduchých dôvodov. Vyhrážali sa mi že
ma zbijú a rodičia by mi aj tak neverili a Tomáša by obraňovali.
„Čo presne
sa stalo?“ spýtal sa otec a zavrel dvere do kuchyne kde matka hladala
poháre. Mne začali tiecť slzy po tvári a hrdlo sa mi stiahlo. Prečo som
sem musela prísť? Už som pomaly zabúdala a teraz mi to idú pripomínať.
Potiahla som si rukáv na svetri aby mi nebolo vidno jazvy a rotplakala sa.
Otec ma objala tíšil ma.
„Oni....ma.....oni
ma..znásilinili!“ povedala som pomedzi vzlyky. Otec ma chytil ešte pevnejšie.
„Preto si
ušla? Preto si nikomu nič nepovedala? Prečo si nešla na políciu?“ spýtal sa
potichu.
„Lebo by ma
zbili! Nechcela som aby to bolo ešte horšie. Všetko to začalo keď sa sem Tomáš
nasockoval leby vy ste ho nechceli! Začal tu predávať drogy a stále bol
opitý! Si pyšný na svojho syna?! Je to podliak ktorý si nič nezaslúži! Míňal mi
úspory a potom mi varboval účet!“ kričala som z plného hrdla. Otec sa
zdvihol a vyšiel von z bytu.
„Oci kam
ideš?“ povedala som mierne vystrašená. Nechcela som kričať ale nemohla som to
v sebe dusiť. Nikdy som takto nekričala. Trocha mi síce odľahlo no cítila
som sa strašne. Rýchlo som vypálila za otcom a matku som nechala stáť
s otvorenými ústami. Bežal dole schodmi a ja som naňho kričala nech
stojí.
„Ja nebudem
stáť! Idem tomu sviniarovi robiť hubu! Takto som ho nevychoval! Je hanbou
rodiny!“ kričal otec na celú bytovku. Jedna stará suseda sa vyklonila
z dverí a pozerala na nás s otvorenými ústami. Videla som otca
ako uteká k električke čo práve išla. Stihla som ho a postavila
a zdrapla ho za rukáv.
„Tým nič
nevyriešiš! Akurát ty z toho budeš mať problém! Oci stoj! Tati čakaj!“
vrieskala som ale bolo neskoro. Vytrhol sa mi
a nastúpil do električky. Ja som sa tam na zastávke zrútila na zem
a rozplakala sa. Nezaujímalo ma čo si myslia ostatní. Na ramenách som
pocítila niečie ruky. Zacítila som známu vôňu ktorej som sa nevedela nabažiť.
„Maji? Čo
sa do pekla stalo?“ spýtal sa Niall a objal ma. Vstala som a plakala
mu v náručí.
„Povedala
som otcovi o...“ povedala som a nedokončila vetu lebo Niall ma tíšil.
Vstali sme a ďalej som mu plakala v náručí.
„Išiel za
ním. Chce ho zbiť. Ale tým nič nevyrieši!“ plakala som a moja myseľ sa
preniesla k otcovi ako bije dušu z Tomáša. Otca potom určite zatknú
a tiež pôjde do basy. To mama určite neprežije. Bože čo teraz? Vytiahla
som mobil a chcela mu zavolať. Nedvíhal. Fasa. Ja asi zomriem.
S Niallom sme vošli do bytovky kde nás čakala mama. Okamžite na mňa začala
vrieskať.
„To čo malo
znamenať? Prečo si takto vymýšlaš? Hm? Komu tým pomôžeš?“ vrieskala a ja
som nemohla veriť tomu čo počúvam.
„Mslíš že
by som si to vymyslela? Veď ma poznáš! Ja by som nikdy neklamala! Určite nie
o takomto niečom!“
„Neviem čo
si mám myslieť! Veď Tomáško je taký dobrý chlapec!“ povedala mama.
„Áno?
Tomáško je dobrý chlapec? Tak sa na niečo pozri.“ Vrieskala som ako zmysov
zbavená a zdrapla ju za rukáv.
NIALL
Maja stále
dačo vrešťala a ja som jej nič nerozumel. Nechápem prečo na ňu jej mama
kričala. Chcel som sa jej zastať ale nevedel som ako. Maja potom strašne nahlas
niečo vyvreskla, nejakú otázku a zdrapla svoju mamu za rukáv. Ťahala ju do
nejakej izby. Nemal som z toho dobrý pocit. Nemal som z toho hotela
vôbec odýsť. Chcel som si len pozrieť mesto. Dobre že som ju tam našiel. Rýchlo
som za nimi bežal a videl Maju ako vyhadzuje zásoby alkoholu, cigariet
a nejakých tabletiek na koberec. Skoro mi z tho prišlo zle. Domyslel
som si že to bolo jej brata. Potom Maja svoju matku začala postrkovať k dverám
a niečo mrmlala po Slovensky. Opäť ju zdrapila za ruku a ťahala ju do
nejakej inej izby. Predpokladám že to bola jej izba. Bola dievčenská, ale bola
ako bez ducha. Taká ako Maja keď prišla
do Londýna. Podyšla k posteli a odkryla zaprášenú perinu. Pozrel som
sa na madrac a už iba videl ako sa jej mama rúti k zemi. Rýchlo som
ju zachytil a začal som ju kriesiť. Maja sa zrútila na zem a rukami
si oblapila kolená.
„Vitak
v našej rodine.“ Povedala a rozplakala sa. Ešte stále som kriesil
Majinu mamu, keď môj zrak upútala krvavá škvrna na matraci.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára