With you - 10.časť

MAJA

Ráno som sa zobudila so skvelou náladou, no keď som zišla do kuchyne, moja nálada rapídne klesla. Všetci na mňa pozerali s tkými udnými pohľdami,ktoré som nevedela identifikovať.

„Maji,“začala Danielle no ja som ju prerušila.

„Ak je to o včerajšku Dan, chcela by som sa ti ospravedlniť.Prepáč že som ušla. Sme v pohode?“ povedala som a prosebne na ňu pozrela.

„Jasné. Ja sa len nehcem prizerať na to ako sa ničíš.“ Povedala a objala ma. Chalani iba na nás kukali. Do kuchyne vošel Niall a obdaril ma tým najkrajším úsmevom. Do misky som si nasypala vločky a do pohára pomarančový džús. Potichu sme všetci raňajkovali, keď zrazu na mňa zozadu niekto vylial kýbel ladovej vody. Ani som sa nemusela otáčať a vedela som že to bol Louis.

„Ja ťa zabijem!“ vyprskla som a rýchlo som ho chňapla za ruku. Poriadne som ho vystískala nech je aj on mokrý.

„To malo aký zmysel??“ povedala som a žmýkala si tričko v dreze.

„No, nemohlo mi neujsť ako si hovorila o slovenských veľkonočných tradíciách. To aby ti nebolo smutno za domovom.“ Zasmial sa.

„O to sa báť nemusíš.“

„Dúfam že sa nehneváš. Nemohol som zohnať korbáč.“

„Ja ťa asi zabijem!“ povedala som a vybehla hore schodmi. Hneď som vošla do sprchy a oblečenie som hodila na radiátor. Čerstvo vysprchovaná a vyvoňaná som zišla dole.

„Dúfam že teraz ma už neobleješ.“ Povedala som a radšej sa od neho odtiahla. Iba sa pousmial a objal El.

„Tak! Čo sa bude dneska diať?“ povedala som a pozrela na ostatných.

„Neviem, mohli by sme ísť večer do kina a do Nandos?“ navrhol Niall a keď vyslovil Nandos tak sa mu rozžiarili oči. Všetci sme súhlasili. Ja som odbehla do kuchyne lebo mi zvonil mobil. Nejaké neznáme číslo.

„Haló?“

„Tam Mária Vračovská?“ spýtal sa nejaký muž.

„Áno. Kto je tam?“ spýtala som sa pochybovačne.

„Tu je Mike z polície. Chcel som vám len oznámiť že peniaze vám boli prevedené na váš nový účet. S vašim bratom sa začne súdny proces na Slovensku. Prišlo sa mu aj na nejaké iné činy. Potrebovali by sme aby ste tam potom išli svedčiť.“

„Jasné, samozrejme. Ale kedy sa mám dostaviť?“ spýtala som sa vošla do obývačky.

„Súdny proces bude 25. Apríla v krajskom súde v Bratislave. Predvolanie vám ešte pošleme. Chcel som vám len dať vedieť že už je to všetko v poriadku.“ Povedal, pozdravila zložil. Ja som začala výskať a skákať. Všetci na mňa iba čudne kukali. Po mojom euforickom záchvate som si sadla späť na gauč a čakala kým sa ma niekto niečo spýta. Všetci boli najskôr ticho no Harry prelomil ľad.

„Nechceš nám niečo vysvetliť?“ spýtal sa a nahodil vtipný ksicht.

„Tomáša zatkli, pôjdem proti nemu svedčiť na súd a vátili mi peniaze!“ povedala som a čakala na ich reakciu. Baby sa na mňa okamžite vrhli a poriadne ma vystískali. Niall ma silno objal a pre všetkými ma pobozkal. Objal ma a baby mi ukazovali zdvihnuté palce. Konečne! Ten pocit bol fantastický! Konečne zaplatí za to čo mi spravil. Budem proti nemu svedčiť a pôjde do basy! Tak moc som sa tešila. Pozrela som sa na Dan a El:

„No, kedže na účte mám peniaze, chcelo by to tie nákupy.“ Povedala som a do polhodiny sme boli v najbližšom obchodnom dome. Po pár hodinách sme sa vrátili ovešané taškami. Absolútne zmorené sme si sadli na gauč a rozhliadli sa po vile. Nikto tu nebol. Divné.

„Kde sú chalani?“ spýtala som sa a pozrela na Dan ktorá sa už pomenádovala v nových lodičkách.

„Neviem. Asi sa išli najesť. Zavolám Liamovi.“ Povedala a odklopkala si po mobil.

„Čo keby sme išli večer pozrieť do bytu? Chcela by som vidieť v akom je stave. Naposledy som ho videla ešte zariadený a potrebujem si to všetko zmerať aby som vedela aký nábytok kúpiť.“ Povedala som cestou na poschodie.

„Prečo nie? Môžme si ísť potom zapiť dobré správy.“ Povedala El začala vymenovávať rad barov. Nakoniec sme nejaký vybrali a začali si vyberať šaty.

„No, dnes to bude dámska jazda. Chlapci išli na Lasertag.“ Povedala Dan a zvalila sa na posteľ. Odyšli len chvílu pred nami. Tak sme sa vystrojili  a odviezli sa taxíkom k môjmu bytu. Vošli sme dnu a hneď sme začali merať steny. Teraz ten byt vyzeral omnoho väčší. Sťahovať sa doň budem už za týždeň a ja nemám kúpený žiadny nábytok. Budem si musieť nájsť čas a ešte k tomu tu treba vymaľovať. Skoro sa mi zatočila hlava z toho množstva práce a peňazí čo na ten byt miniem. Keď sme mali všetko zmerané, vyrazli sme pešo do klubu. Keď sme stálio na prechode, oproti som zbadala Nialla. Teda, ten chalan tak úplne vyzeral. Mal takú istú mikinu a tenisky.

„Hej, tamto je Niall?“ spýtala som sa báb a ukázala na toho chalana. Obíjmal sa snejakou babou tak mu nebolo vidno do tváre. Blikla zelená a oni s stratili v dave. Asi sa mi to iba zdalo. Nechala som to tak e myslela iba na večer.

O NIEKOĽKO DNÍ

Dnes mi prišlo predvolanie na súd. Zarezervovala som si letenky a zavolala našim. Bol to dlhý telefonát. Dohodla som sa s nimi že prídem pár dní pred procesom a dám do poriadku svoj byt. Asi ho dám na prenájom. Vracať sa tam nemienim. Všetko bolo dohodnuté a ja osm stále ostala ležať na posteli. Mala som ísť za pár minút kúpiť farbu ale absolútne sa mi nechcelo. Najradšej by som ostala tu a ležala v posteli. No, nemohla som lebo mi do izby vtrhol Louis a vytiahol ma z postele. Tak sme sa s Louisom, El a Niallom vybrali do obchodu podobnému Hornbachu a nakúpili niekoľko vedier farby. Trvalo nám asi hodinu kým som našla ten správny odtieň a potom ešte ďašiu polhodinu kým mi ho doniesli zo skladu. Všetci sme boli otrávení, tak sme sa vybrali na prechádzku do parku. Farbu sme vyložili u mňa v byte a vyrazili sme. Louis a El sa po chvíli oddelili a my sme ostali s Niallom sami. Dlho som s ním nebola. V podstate od vtedy čo sa mi vrátili na účet peniaze. Poriadne som ho vystískala a on ma pobozkal. Sadli sme si pod náš strom a rozprávali sa.

„Dnes mi prišlo predvolanie.“ Povedala som a on sa na mňa ustarostene pozrel.

„Mám tam ísť s tebou?“ spýtal sa a pohladil ma po vlasoch.

„Neviem. Keď chceš. Ale neviem či ešte budú letenky.“ Povedala som a neviem prečo som dúfala že tam so mnou nepôjde. Chcela som tam ísť sama. Nechcela som síce byť sama v tom byte ale nechcela som ani aby pútal pozornosť. Dosť stačilo keď nás paparozzovia naháňali tu. Akurát som sa načahovala po slnečné okuliare na hlave, keď sme začuli šťukanie foťáku. Super. Len toto mi chýbalo.

„Neboj, ja si letenku zoženiem. Teda ak ti to nebude vadiť. Nebolo by dobré ak by si tam šla sama.“ Povedal a pobozkal ma.

„Tak dobre. Môžme ale ostať v hotely? Nechcem k tomu bytu zapáchnuť keď nebudem vyslovene musieť.“ Povedala som a vtisla my bozk na líce. Chytil ma za ruky a tiež si všimol tie najnovšie jazvy. Pohladil ma po nich prstami a vážnym tónom  sa ma spýtal:

„Plánuješ chalanom niečo povedať? No vieš, o tvojom bratovi. Oni vedia len to čo si im povedala ty a toho nie je veľa. Vedia v podstate len to stým účtom. Ja som im nič nepovedal. Dievčatá tiež nie.“

„Ja nieviem. Asi po súde. Uvidím ako to ceké dopadne.“ Povedala som a dvihla som sa zo zeme. Cestou domov nás zastavilo zopár dievčat a odfotilo sa s Niallom a stále sa na mňa pýtali. On odpovedal že som niekto veľmi špeciálny. Usmiala som sa naňho a ticho sme šli domov ruka v ruke.

Keď sme prišli domov, nikto tam nebol. Išli sme do jeho izby a začali sa vášnivo bozkávať. Už sme ležali na posteli keď buchli vchodové dvere. Odlepili sme sa od seba a vošli do obývačky. Prišiel Louis s El. Spolu sme si pozreli nejaký film. Rýchlo som si ešte prečítala noviny na internete, no skoro som omdlela keď som uvidela titulku bulvárneo plátku... Bola z dneska a fotka mi vyrazila dych. Odkiaľ to preboha zobrali??