Niall
Nervízne
som prechádzal z miesta na miesto pred súdom. Čakal som tu už vyše pol
hodiny. Dúfal som že toho bastarda zavrú. Zničil Maji život a to mu
neodpustím. Pred súdom sa začali zbiehať novinári. Spoza rohu prišli aj
policajné autá. S hlasným rachotom sa rozrazili vchodové dvere. Vyšli
z nich policajti a viedli medzi sebou spútaného mladíka. Hnaď som
vedel že to je Tomáš. Oči mal také isté ako Maja. Za nimi sa vliekol zástup
policajtov s nejakou spútanou bandou. Všetci vyzerali ako bez ducha.
Neviem prečo al emal som z toho dobrý pocit. Novinári sa ta okmažite
nahrnuli. Ja som sa im radšej uhol. Stále cvakali foťákmi a niečo vykrikovali.
Všetkých ic naložili do policajných áut. Vonku ostali iba právnici. Začali
novinárom odpovedať na ich nekonečné otázky. Dvere sa ešte raz rozleteli
a vyšla z nich Maja s rodičmi.Niektorí novinári sa nahrnuli aj
k nim ale Majini rodičia rýchlo bežali k autu. Maja ma zbadala
a okamžite sa ku mne rozbehla. Silno som ju objal a hladil po
vlasoch.
„Tak čo ako
to dopadlo?“ spýtal som sa.
„Dostal 8
rokov a tí bastardi po 5!“ vykríkla a hodila sa mi okolo krku.
Nemoholo som tomu uveriť. Tuho som ju objal a tešil sa s ňou.
„Bože ja
som taký rád!“ vykríkol som. Novinári sa za nami otočili a niečo si začali
šepkať.
„Radšej
poďme.“ Povedala a chytila ma za ruku. Prešli sme okolo policajného auta.
Uvidel som v okne Tomáša a naše pohľady sa stretli. V očiach sa
mu leskli slzy. Ja som naňho iba znechutene pozeral. Dúfam že ľutuje čo
spravil. Chytil som maju okolo pliec a už som sa neobzeral späť.
Neskôr ten
deň sme ležali na nejakom kopci v Lamači a pozorovali západ slnka.
Ležali sme na tráve tesne v objatí.
„Kam chceš
ísť zajtra?“prerušila ticho Maja.
„Kamkoľvek
ma zavedieš, ale rád by som si to tu pozrel.“
„Môžme ísť
do starého mesta a na nábrežie.“
„Tak fajn
ale musíme potom zavolať chalanom. Volal som s nimi síce dneska ráno ale
nevedia ako to dopadlo a musíme im kúpiť suveníri a odfotiť to...“ no
nedokončil som lebo ma umlčala vášnivým bozkom.
„Pekný
spôsob ako mi povedať nech sklapnem.“ Povedal som pomedzi jej bozky. Sadla si
na mňa a začala ma bozkávať ešte vášnivejšie. Pritisol som si ju k sebe čo najtesnejšie
akosa dalo. No nestačilo nám to. Chcel som ju takto cítíť stále. Nevedel som sa
jej nabažiť. Ľahli sme si a pokračovali v činnosti. Dlaňou s ami
hrala s vlasmi a hladila ma na krku. Spôsobovala mi príjemné
zimomriavky. Rukami prešla nižšie a šmátrala mi pod tričko.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára