With you - 32.časť

No, po dlhej dlehj pauze je tu ďalšia časť, dúfam že ste na mňa za ten čas úplne nezanevreli a že sa vám to bude páčiť aj keď je krátka, odveci a vpodstate úplne o ničom...

„Kde som?“pýtala sa dezorientovane a ja som si k nej sadol.

„Si v poriadku! Ja tomu neverím! Ty žiješ!“ šepkel som a slzy mi tiekli po tvári.

„Kde som?“ stále sa pýtala a v očiach mala paniku.

„V nemocnici.Ach láska som tak rád že si sa zobudila.“

MAJA

Nechápem čo sa stalo. Prečo žijem? Prečo to nezabralo? Kto ma našiel?

„Ako som sa sem dostala?“ stále som ničomu nechápala. V miestnosti bolo plno a bolo to strašne veľa ľudí. Niekto ma chytil za druhú ruku a ja som sa strhla. Bola to Hannah. Usmievala sa na mňa. Ako mohla? Mesiace sa mi neozíva a teraz si sem príde a bude sa na mňa usmievať? Čo si o sebe meyslí?

„Pusti ma! Nechajte ma všetci! Chodťe preč!“ vykríkla som a po líci mi tiekla slza. Nemala som čistú hlavu. Boal som zmätená. Nevedela som čo hovorím. Všetci vyjavene stáli na mieste no nakoniec jeden po druhom odyšli-až na Nialla a Hanu.

„Maji, vypočuj ma!“vravela Hannah kľudným tónom.

„Nie! Chodte preč! Obaja!“ kričala som a pozrela som na Nialla. Tváril sa nanajvýš sklamane a smutne. Obaja odyšli, no Niall sa vo dverách ešte otočil a dodal: „Milujem ťa, nezabudni.“ Necítila som sa vôbec dobre. Myslela som že mi bude lepšie keď budem sama no opak bol pravdou. Bolo mi hrozne. Pozerala som do okna a nemohla som sa ani pohnúť. Z liekov som bola úplne omámená. Deň sa pomaly vliekol a ja som bola stále sama. Mohla som si za to sama ale bolo mi lešie ak som to na dakoho zhadzovala. Sestrička mi priniesla večeru a položila mi ju na stolík vedľa postele. Jedlo vyzeralo nechutne. Aj tak som nebola hladná. Celý čas som myslela na to, prečo nie som mŕtva. Zababušila som sa v deke a pozorovala som výhľad v okne. Niekot zaklopal na dvere. Do nosa mi udrela tá dobre známa vôňa.

„Môžem?“ spýtal sa. Sadol si na posteľ a ja som mala pocit ako keby to nebolo prvkrát čo tak sedel. Sedával snáď pri mne každý deň?

„Čo sa stalo?“naozaj som ničomu nerozumela. Bolo toľko vecí čo by som chcela vedieť. Veci čo sa stali kým som bola mimo a hlavne ako dlho som bola v kóme. To jediné mi už doktori stihli povedať. Niall ma chytil pevne za ruku a všetko mi vysvetlil.

„Nevieš si predstaviť čo by som spravil kebyže ťa nenájde. Ja by som to asi neprežil:“ poevdal a tuho si ma k sebe privinul. Plakala som mu v náručí a cítila som že plakal aj on.

„Prečo si si to spravila? Vieš ako sme sa o teba báli? Ja ža milujem! Sľúb mi že to už nespravíš.“ Šepkal medzi vzlykmi a privynul si ma k sebe ešte bližšie. Až teraz som si uvedomila čo som vlstne spravila. Akú bolesť som im spôsobila. Cítila som sa hrozne pri myšlienke toho čím si musel prejsť. Všetkých som zranila. Nechcla som im ublížiť nonemohla som to vydržať.

„Prepáč. Ja....nevedela som čo robím...nemala som čistú hlavu.“ Hovorila som. Pozrel sa mi do očí a hladil ma po líci.

„Naozaj ma to mrzí. Ale pochop ma, ja som...“no prerušil ma jemným bozkom. V momente keď sa naše pery dotkli som mala pocit ako keby to bolo prvýkrát.

„Hlavne to už nerob! Ani nevieš koľko pre mňa znamenáš!“ povedal a znovu ma pobozkal.

NA DRUHÝ DEŇ

Zobudila som sa v jeho náručí. Cítila som strašnú vinu keď som sa pozrela na jeho tvár. Držala som ho za ruku a jemne som sa strhla keď ma z ničoho nič pobozkal na krk.

„Dobré ráno.“ Zašepkal mi do ucha a vtisol mi jemný bozk na líce.

„Krásne ráno!“ vykríkol doktor keď rozrazil dvere. Zlakla som a a rozhodila som rukami pri čom som Nialla trafila do nosa. Ten hneď vyskočil z postele a pretrel si oči.

„Ako ste sa vyspali? Je vám dobre? Hlava sa ám netočí?“ stále hovoril doktor  hlasným hlasom a vyzeral ako keby si niečo pred službou stihol vypiť. Robil mi nekončne veľa testov a na nakoniec vyhlásil že ma zajtra pustí domov. 

„A nie je to nejako skoro?“ spýtala som sa.

„Ale kdežéé!Ale ak na tom trváte tak si vás tu môžme nechať dlhšie len nevidím v tom zmysel lebo ste už v poriadku. Len potrebujete odpočinok. “povedal a odkráčal z izby a nahlas si pri tom pískal.

„Chceš tu ešte ostať?“ spýtal sa Niall a pozrel na mňa. Chcela sopm tu ostať? 

Fakt sa vám ospravedlňujem že som dlho nič nepridala ale teraz nám naválali samé písomky a nič nestíham. Tí učiteli asú asi fakt drbnutý nám na utorok dali 5 písomiek -.- podlieham panike a neviem čo skorej takže časť tak skoro asi nebude, ale ak sa pošťastí tak by mohla byť v  stredu lebo na štvrtok a piatok nič nemáme. Zatiaľ. Snáď ma chápete.Želajte mi šťastie lebo ak tie písomky dám na dvojku tak budem skákať po strop!

With you - 31.časť

no, snáď sťe na mňa nezanevreli keď som tak dlho nič nepridala ale naozaj som nestíhala :/ ale snáď sa vým bude páčiť, no, neviem :)

Ráno som sa zobudil s ukrutnou bolesťou hlavy. Ani som neotvoril oči, len som tak ležal, ani neviem kde. Mám pocit že to bola obývačka lebo som cítil pach našej sedačky. Bolesť hlavy ma úplne ovládla a moja túžba po aspirine ma premohla otvoriť oči a vstať. V kuchyni som si zapil tabletku a pozrel na hodiny. Pol dvanástej. Do riti! Bežal som hore schodmi a rýchlo som vošiel do sprchy. Bol som pripravený asi okolo dvanástej. Išiel so dole schodmi a zistil že ostatný su už hore.

„A ty kam tak skoro ráno?“ zíval na mňa Louis a klipkal na mňa očami.

„Ráno? Asi ťažko je už obed. Idem do nemocnice. Zaspali sme.“ Hneď sa im otvorili oči a dali sa do pohybu.

„Vieš čo? My tam za tebou prídeme.“ Povedal Harry keď hladal svoj telefón. Ten by bez neho snáď neprežil. Nastúpil som do auta a do desiatich minút som parkoval v nemocnici. Rýchlo som vybehol pred jej izbu kde ma už čakal zástup doktorov.

„No konečne! Myslel som že sa vás nedočkáme. Vyspatí?“ spýtal sa a začal si ma premerievať.

„No, ako sa to vezme. Vcelku ma bolí hlava a je mi nevoľno ale inak to ujde.“ Povedal som. Jeden doktor vytiahol nejaké pero so žiarovkou na konci a zasvietil mi ním do očí.

„Pozrite hore, aaa teraz dole.“ Mrmlal keď mi držal viečka. Posmial sa a vyhlásil “novú“ informáciu.

„No, myslím že mladý pán je po opici ale je v dobrom stave.“ Povedal a ostatní lekári sa zasmiali. Hahaha veľmi vtipné ale ja už chcem sť za ňou.

„Už sa prebrala?“

„Nie ale predpokladáme že by sa o také tri hodiny mohla zobudiť.“ Povedal a otvoril mi dvere. Pozrel som na ňu a po dlhom čase som jej videl tvár. Konečne nemala na sebe tú dýchaciu masku, iba nejakú hadičku v nose.

„Už sama dýcha?“ neveriacky som sa spýtal. Doktor sa usmial a prikývol.

„Dali ste už vedieť tej slečne čo ju našla?“ hups! Hannah o tom absolútne netuší.

„Mal som to v pláne ale včera som na to nejako zabudol.“ Povedal som a škrabal som sa na hlave. Doktor odišiel a  ja som okamžite zavolal Hane. Bola naštvaná že som jej to nepovedal no takmer odpadla keď som tak urobil. Okamžite sa náhlila do nemocnice a prišla len pár minút pred chalnmi. Sadla si na kreslo a pohľadom hypnotizovala ten pípací prístroj. Po pár minútach trápneho ticha sa dovalili chalani a niesli náruč plnú kvetov.

„Zdržali sme sa v kvetinárstve.“ Povedal Louis a na stolík položil kytice. Hannah začala kýchať a všetci na ňu pobavene pozreli.

„To ste nemohli doniesť viac? Asi sa zadusím!“ hovorila medzi kýchaním. Z kabelky vytiahla nejaký sprej a strakla si ho do nosa.

„Nemáte vreckovky?“ povedala s plným nosom. Znela ako keby mala tú najhoršiu chrípku. Niekto jej hodil škatuľku s vreckovkami a po pár minútach stáleho kýchania už Harrymu došli nervy a kytice vyniesol na chodbu.

„Ďakujem. Alergia.“ Povedala a usmiala sa na Harolda. Sadol si k nej a hneď sa dali do reči.

„To kto je?“ šepol mi Liam a ukázal na Hanu.

„Jaj, ja osm vás ani nepredstavil. To je Hana, Majina priateľka. Našla ju, no viete, vtedy..“ povedal som a nastalo ticho. Nevedel som čo robiť. Však zacvhíľu sa preberie. Budem jej môcť povedať čo k nej cítim. Budem cítíť jej pery a jej dotyky po ktorých sa mi strašne cnelo. Sedel som na jej posteli a plánoval nám budúcnosť. Obdivoval som jej krásnu tvár. Tvár bez pohybu a bez života. Aj keď jej bolo lepšie, stále vyzerala ako nejaká porcelánová maska. Bledá a bez pohybu. Hladil som ju po líci keď som na prstoch ucítil niečo teplé. Po líci jej stekala slza. Okamžite som vstal a držal ju za ruku.

„Maji?“opatrne som sa opýtal a všetci sa na ňu pozreli. Vtom sa stalo niečo neuveriteľné. Jej viečka kmitali a pomaly sa jej otvárali oči.

„Niall?“ zachrapčala.

„Áno Maji!“vykríkol som v eufórii a oči som mal plné sĺz. Ona sa prebrala! Ja tomu neverím! Je nažive a hovorí moje meno! Harry vyskočil a zavolal doktora.Ten ma od nej odtrhol a začal jej robiť všelijké testy. Netrpezlivý som čakal a nakúkal doktorovi spoza chrbta. Ten sa otočil a skoro ma zrámoval.

„Je v poriadku.“ 

Prepáčte baby že som dlho nepridala nič ale naozaj som nestíhala :/ tento víkend už nič asi nepridám lebo stále budeme niekam behať ale v pondelok určite pridám dve časti aby som to aspoň trochu vynahradila :)

With you - 30.časť

tak snáď sa vám bude páčiť :) zajtra bude ďaľšia asi okolo siedmej, neviem presne lebo príde rodina z anglicka a francúzska tak neviem že kedy budem môsť skočiť na pc ale napísaná u je :) alebo dám teraz? napíšte mi čo chcete či zajtra dlhšiu alebo dneska krátku :)

NIALL

Na prstoch som niečo zacítil. Jemné myknutie. Okamžite som sa postavil a stále nemohol uveriť tomu čo sa stalo. Pevne som ju držal za ruku a prihováral som sa:

„Maji? Počuješ ma? Maji? Preber sa! Otvor oči!“ šepkal som no nič sa nedialo. Zalarmoval som doktora. Ten jej robil nejaké testy. Čakal som na chodbe a nervózne som prešlapoval z miesta na miesto. Doktor vyšiel z izby a na tvári sa mu pohrával jemný úsmev.

„Tak čo?“ spýtal som sa a okusoval som si od nervozity nechty. Musí sa prebrať! Musí!

„Začína sa preberať.“ Povedal a ja som vyskočil do výšky. Áno! Ona to prežije! Bude v poriadku. Budem videť jej krásne oči, jej úsmev, budem počuť jej hlas. V mylsi sa mi začali vytvárať všetky možné scenáre toho čo nás čaká spolu.

„Môžem ju vidieť?“ spýtal som sa.

„Nie.“ Akoby mi dal facku. Však už je v poriadku. Prečo ma tam nepustí?

„Nechápte ma zle, rád by som vás za ňou pustil ale jednak je už dávno po návštevných hodinách.“

„To vám doteraz nerobilo problém.“ Nemohol som si to odpudtiť. Vždy som tu ostával aj cez noc.

„Ja, viem.“usmial sa doktor no po chvíli opäť zvážnel.

„Budeme ju udržiavať v umelom spánku a keď bude jej organizmus pripravený, dáme vám vedieť. Nebolo by dobré ak by ste s ňou teraz boli. Choďť sa vyspať. Prídťe ráno aj s priateľmi. Možno sa zajtra preberie.“ Povedala žmurkol na mňa. Od šťastia som sa zvnášal. Nemohol som tomu uveriť. Ešte včera mi tvrdil že sa preberie iba na 20 percent a teraz? Teraz mi hovorí že sa zajtra možno preberie. Pozrel som ešte raz do jej izby a poslal som jej vzdušný bozk. Odyšiel som z nemocnice a pešo sa vybral za chalanmi.

„Už si tu?“ spýtal sa Liam keď ma uvidel ako vchádzam so obývačky.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa keď videl moju kamennú tvár. Áno, hral som divadlo ale chcel som si ten moment keď im to poviem poriadne vychutnať.

„Ona....“ začal som.

„No čo?! Vykokci sa!“ kričal za mnou Harry a odkladal telefón čo držal v ruke. Zadíval sa mi do očí.

„Niall! Z tvojho výrazu sa naozaj nedá nič vyčítať.“  Pozrel som sa na Liama a usmial som sa.

„Ona sa preberá!“ povedal som a znou som začal skákať v kuchyni.

„To nemyslíš vážne!“krčali a tiež vrieskali od radosti.

„Čo je to tu za vresk? “ vošiel do izby Louis a Zayn.

„Ona sa preberá!“ vyríkol som a znovu sme všetci skákali.

„Inak prečo tam teda niesi? “spýtal sa vyčítavo Zayn.

„Poslali ma do prdele.“ Liam na mňa vyvalil oči.

„Klud, nič také ale doktor ma poslal domov že máme dojsť zajtra. Budú ju udržiavať v umelom spánku kým nebude jej organizmus pripravený.“

„Tak to chce prípitok!“ kričal Harry a už otváral nejakú flašku. Celú noc sme prepili a ja si len pamätám ako Zayn začal polonahý tancovať na stole.

With you - 29.časť

prepáčte baby že tak neskoro ale náš "fantastický" profesor mi dal na Európske písať esej na snáď tú najhoršiu tému na svete. Som hypnotizovala  ten papier aby tam niečo bolo. Trvalo mi asi tri hodiny kým som zo seba niečo vypotila. Naozaj sa ospravedlňujem, ale čo by ste napísali na tému - The biggest wonder of today is, that we are still here. Som myslela že ma je*ne a to len za to že som jedno slovo nevedela preložiť. No, nejdem vám tu teraz rozpisovať moje problémy lebo by som vás asi k smrti unudila :D tak, a teraz tá dlho sľubovaná (odporúčam si k tomu pustiť Moments od  1D ;) )

„Znamená to že je v kóme. Boal v dosť zlom stave keď ju sem priviezli. Tie lieky čo zapila boli strašne silné a má veľké šťastie že to prežila. Jej organizmus bol už dosť oslabený a toto ho iba dorazilo. Neviem vám povedať kedy sa preberie. To sa nedá nejako zistiť. Múže to trvať dni, týždne možno mesiace alebo roky. To nikto nevie odhadnúť. Je mi to ľúto no sme radi že dýcha.“ Povedal a potľapkal ma po ramene.

„Môžem ju vidieť?“ spýtal som sa  a dúfal v tú najlpešiu odpoveď. Tak strašne som túžil byť čo najbližšie pir nej. Ona sa z toho musí doastať. Nie je predsa možné aby to vzdala.

„Samozrejme.“ Povedal a otvoril dvere. Jej kamoška okamžite vstala a rútila sa do izby. Takmer ma prevalcovala. Sadol som di vedľa nej na posteľ a chytil ju za ruku. Aká bola ľadová! Pozeral som na ňu a do očí sa mi tlačili slzy. Vo vrecku mi zavibroval mobil. Nechal som ho tak, no asi po 20 minútach vibrovania som to nemohol vydržať a pozrel sa kto mi volá. Liam. Do riti ja som im edal vedieť. Musí sa teraz strašne s chalanmi báť. Maji som vtisol bozk na stále ladovú ruku a vyšiel som von na chodbu.

„Čo sa deje?! Vieš ako sa s chalanmi bojíme?“ kričal mi do telefónu.

„Ja viem, prepáč. Úplne mi to vyfučalo z hlavy. Ja , stále som v šoku.“ Povedal som a rozplakal som sa. Bol to strašný pocit. Vedieť že človek ktorý pre vás znamená všetko bojuje o život a vy s tým nemôžete nič robiť. Dal by som jej svoje srdce aby prežila.

„Čo s ňou je?“ kričal do telefónu Zayn.

„Je v kóme.“ Povedal som pomedzi vzlyky a v telefóne zavládlo ticho. Hovor sa zrušil a mne po chvíľke prišla správa.

Ideme do nemocnice. Za pár minút tam budeme.

Vošiel som znovu do izby a do rukávu som si utieral oči. Zaujal som svoju pôvodnú polohu a ani na sekundu som od nej neodtrhol zrak. Neviem čo som čakal. Asi na nejaký pohyb, na nejakú reakciu že vie že som pri nej. Chcem až tak veľa?

„Inak ja som Hannah.“ Povedala tá baba a pozrela na mňa uplakanými očami.  Úplne ma vytrhla z myšlienok.

„Ja som Niall.“ Povedal som a odvrátil som od nej zrak.

„Odkiaľ sa poznáš s Majou? Ste kamarátky zo Slovenska?“ spýtal som sa no uvedomil som si že som trepol riadnu somarinu lebo jej londýnsky prízvuk by nikto neprebil. Nadvihla jedno obočie.

„Tak asi nie.“ Povedal som zo smiechom. 

„Stretla som ju pred pár mesiacmi v jednom hoteli. Boal dosť vyklepaná a bolo vidno že plakala. Ala som jej vizitku nech mi zavolá, no ozvala sa asi až po dvoch mesiacoch. Potom sme sa stretli na ulici a odvtedy sme boli spolu stále. “ povedala a cez slzy sa pousmiala. Začala mi rozprávať všetky príhody čo sa im stali a poriadne sme sa pri tom nasmiali. Hannah potom odyšla a ja som ostal s Majou sám. V miestnosti panovala ticho. Jediné čo bolo počuť bolo pípanie prístrojov. Dvere na izbe sa rozleteli a do miestnosti vtrhli chalani. Stáli tam a tírali na ňu s otvorenými ústami. Liam ku mne podyšiel a objal ma. Znova sa mi do očí predrali slzy ktoré sa mi doteraz vďake Hane podarilo zadržať. Všetci si posadali okolo postele okrem Zayna. Ten stál stále vo dverách a mal prázdny výraz.

„Ako....ehm...ako je na tom?“ spýtal sa a musel si odkašľať lebo mal sucho v krku. Všetci na mňa pozerali a čakali čo im poviem.

„Je v kóme. Ako by na to asi bola? Nevedia či sa vôbec preberie. Pohltala nejaké tabletky a tie ju skoro zabili. Ašťastie tam prišla Hannah a zavolala záchranku. Kebyže ju vtedy nenájde,  ja...ja neviem čo by som robil...“ povedal som a chytil som ju pevnejšie za ruku. Pozeral so na je tvár a stále som nemohol uveriť tomu čo sa stalo.

O PÁR TÝŽDŇOV

THAT´S WHAT MAKES YOU BEAUTIFUL.

Dospieval Harry a v aréne sa ozval obrovský vresk. Naše dievčatá nesklamali a počas celého koncertu nás podporovali. Teraz sme mali začať spievať Moments a ja som nasucho preglgol. Liam na mňa pozrel a ja som mu kývol hlavou. Liam chytil do ruky mikrofón a spustil.

„Teraz príde posledná pesnička. Pesnička ktorá sa nám teraz ťažko spieva kedže všetky viete, naša priateľka je v kóme. Je to pre všetkých veľmi ťažké, Všetci sa už týždne modlíme aby sa prebrala, no doktori hovoria že jej stav je čím ďalej tým horší.“ Povedal a zasekol sa. Videl som ako mu po líci tečie slza.

„Prosím, modlte sa za Maju aby sa z toho dostala a modlite sa za jej rodinu a priateľov. Maji, toto je pre teba.“ Dopovedal som a keď Liam začal spievať, neubránil som sa slzám. Vždy je mi do plaču keď spievame túto pieseň no teraz je to naozaj náročné.

If we could only have this life for one more day
If we could only turn back time

You know I'll be
Your life, your voice your reason to be
My love, my heart
Is breathing for this
Moment in time
I'll find the words to say
Before you leave me today

Close the door
Throw the key
Don't wanna be reminded
Don't wanna be seen
Don't wanna be without you
My judgement is clouded
Like tonight's sky

Spieval som svoju časť a cítil som ako mi slzy stekajú po tvári.

_

Hneď po koncerte som sa náhlil do nemocnice. Zaujal som svoje miesto pri jej posteli a stisol som jej ruku. Rozprával som jej o dnešnom koncerte a aj o tom ako sme jej všetci spievali a modlili sa za ňu. Držal som ju za ruku a takmer som už spal, keď ma sa to stalo...

Prepáčte

Sorry baby ale dneska časť asi nestihnem pridať lebo ideme k dedkovi umývať okná :/ neviem dokedy tam budeme, možno večer stihnem niečo napísať :)) ďakujem vám veľmi pekne že to čítate a že sa vám to tak páči :))

With you - 28.časť

NIALL

Vyšli sme zničený zo štúdia a nastúpili do auta. Oprel som si hlavu o okno a zaspal som. Zobudil ma až Louis, keď mi zavrešťal do ucha. Nadskočil som a hlavu somsi tresol o dvere.

„Pako.“ Povedal som a vystúpil som. Hneď som si ľahol do postele. Bol som úplne zmorený. Konečne budeme mať trocha voľna a budem môcť byť s Majou. Nemala to veru ľahké. Stále ju riešili v novinách. Rozmýšľal som ako ju zajtra prekvapím, a popri tom som zaspal.

Ráno som vošiel do prázdnej kuchyne. Vytiahol som si wafle z ladničky a tapol som si telku. Do obývačky vošiel Liam a sadol si vedľa mňa. Z taniera mi zobral waflu a ja som mu venoval zabijacký pohľad. Spozornel som však keď som započul hlásateľku v správach ako hovorí:

„Dnes v skorých ranných hodinách previezli Máriu Vračovskú, inak známu ako bývalú priateľku Nialla Horana, speváka zo skupiny One Direction, do nemocnice po tom ako ju našla jej kamarátka v bezvedomí. Predpokladá sa že zapila celú škatuľku liekov na utlmenie. Jej stav je kritický a lekári sa k nemu na žiadosť jej pratľeky odmietajú vyjadriť.“. Celý som stuhol. Hľadal som ovládač a rýchlo som zosilnil zvuk.

„Jej kamarátka ju našla v bezvedomí v obývačke. Okamžite zavolala záchranku. Záchranári ju okamžite previezli na urgent kde jej vypláchli žalúdok a teraz bijujú o jej život.“ Zrútil som sa na gauč. Do očí sa ma tlačili slzy. 

„Prečo tá telka tak vreští?“ spýtal sa Zayn a ošiel do obývačky. Za ním prišiel hneď Harry a Louis. 

„Nikto nevie aký bol dôvod jej konania, no predpokladá sa že to dievča nemohlo strpieť nenávisť ľudí po tom ako sa na internet dostalo video nejakého muža a jej v posteli. Ihneď nato ju hneď začali bombardovať ľudia nenávistnými správami a vznikali antiskupiny. Mária však oteraz celý prípad neobjasnila. Jediné vyhlásenie ktoré bolo ku kauze vydané bolo od samotného Nialla Horana, ktorý vyhlásil že to nie je jej vina a že to nebolo dobrovoľné. Teraz môžu ľudia iba dúfať, že sa nič nestane. O celom prípade vás budeme ešte informovať počas dňa.“všetci piati sme sedeli ako stuhnutý. Nemo som pozrel na Liama. Ten iba preglgol. Vybehol som do izby a obliekol som sa. Ak sa zabila kôli mne, nikdy si to neodpustím. No ešte stále žije. Musí to prežiť. Musí. Nasadol som do auta a uháňal som do nemocnice.

„Kde leží?“ kričal som na setričku čo stála na recepcii.

„Kto?“

„Mária Vračovská.“ Povedal som. Ako keby to snáď nebolo jasné.

„Je mi ľúto. Teraz ju nemôžete vidieť.“

„No ták! Prosím! Spravím hocičo!“ povedal som zúfalo. Potreboval som ju vidieť. Potreboval som ju cítiť pri sebe. Potreboval som sa uistiť že je v poriadku.

„Možno vás za ňou nachvíľu pustím. Poďte za mnou.“ Povedala keď uvidela môj zúfalý výraz. Viedla ma nejakou chodbou a zastala pred sklenenými dverami. Pozrel som cez ne a uvidel tú najkrehkejšiu bytosť. Vyzerala slabo. Z rúk jej trčali hadičky a na tvári mala prisatú dýchaciu masku. Bola na tom fakt zle. Cítil som sa strašne. Sadol som si na stoličku oproti dverám aby som ju mohol pozorovať. Vedľa mňa si sadla nejaká baba. V ruke držala kávu a mala napuchnuté oči.

„Ty si Niall?“ spýtala sa a nepretržite sa na mňa dívala. Ach, bože, zase nejaká fanynka.

„Hej. Čo potrebuješ?“ spýtal som sa.

„Nikdy ťa neprestala milovať. Videla som to na nej. Vždy keď išla vaša pesnička v rádiu, alebo vás púšťali v telke, celá sa rozžiarila. Snažila sa zabudnúť.“ Povedala a rozplakala sa. Odkiaľ toto vie? Jedine že by to bola tá jej kmoška čo ju našla.

„Ty si tá čo ju ráno našla?“ kývla hlavou a utierala si oči do rukáva.

„Vďaka bohu! Ako si ju našla?“ spýtal som sa a chytil sopm ju okolo pliec.

„Išla som sa za ňou porozprávať. Pohádali sme sa a ona mi nezdvíhala telefón. Búchala som jej na dvere, počula som ako sa rozbila váza. Podarilo sa mi rozraziť dvere. Idela som ju ležať na zemi a na stolíku som videla škatuľku od liekov. Triasla som ňou no nepreberala sa...ja...rýchlo som zavolala záchranku a keď prišli tak pred domom čakali novinári a všetko natáčali...“ povedala a pri tom plakala. Do Majinej izby vošiel nejaký doktor. Vyskočil som a pricapil som sa na dvere. Pozeral do nejakých papierov a niečo odpisoval z tých pípajúcich prístrojov.

„Ako je na tom?“ spýtal som sa doktora keď vyšiel von.

„No..“spustil doktor a vysypal na mňa hromadu lekárskych termínov.

„A to znamená čo?“ spýtal som sa aj keď som nemal dobré tušenie.

„Znamená to že...“

__

With you - 27.časť

no, tak snáď sa bude páčiť :)) ak by ste niečo chceli zmeniť tak mi to napíšte do komentov lebo neviem čo mi na toto poviete :) a pustite si k tomu toto - http://www.youtube.com/watch?v=wIJyYjaYcVo&feature=relmfu do takej nálady to dáva :D

NIALL

Pred tým než ju zobrali do ordinácie, stihol som ju objať a jemne som ju pobozkal na pery. Zatvárila sa prekvapene, no nestihla zareagovať, lebo sestrička ju už ťahala do ordinácie. Pozrela na mňa so strachom v očiach a sestrička zabuchla dvere. Sadol som si na stoličku v čakárni a stále som pozeral na dvere. Nič nebolo počuť a to ma ešte viac nervovalo. Po chvíli dorazili Liam s Dan a El s Louisom. Vyrozprával som im všetko čo sa stalo od momentu čo som odišiel z vily. Sadli si na lavičky v čakárni a ticho sme čakali. Po dvoch hodinách sa dvere na ordinácii rozrazili a von vyšla Maja a nejaký doktor. Potriasla mu rukou  a on jej podal škatuľku s liekmi. Usmiala sa naňho a hneď ako zavrel dvere sa mi hodila do náručia.

„Ďakujem.“ Povedala a so všetkými sa vystískala.

„Čo ti povedal?“ spýtal som sa.

„Ževraj nízky tlak alebo niečo také. Nič vážne ale vzhľadom k tomu čo sa mi stalo ma poslal aj na CT aby potvrdili že nemaám otras mozgu.“povedala a podala mi lieky.

„Čo je to?“ spýtal som sa a študoval som škatuľku.

„Na ukludnenie. Neboj sa.“ Povedala a lieky strčila do vrecka z mikiny.

„Ideme?“ spýtal sa Liam.

„Jasné.“povedala a naše prsty sa preplietli.

O TRI TÝŽDNE

MAJA

Celý svet ma neávidí. Nikdy som sa necítila viac sama. Chlapci nahrávajú album a majú strašne málo času. Hannah sa mi neozvala a ja som úplne sama. Média ma stále rozoberajú a každý kto ma vidí na ulici na mňa zíza. Chodia mi nenávistné listy ktoré sa snažím ignorovať, no s každou urážkou ma ako keby bodli do srdca. Ja už ďalej nevládzem. Posledné dni myslím iba na to ako to skončiť. Nemá zmysel takto žiť a utieakť znovu nechcem. Bolo by tu bezomňa lepšie. Nikto nechce vedieť môj názor alebo môj uhol pohladu. Nikoho to nezaujíma. Prečítali si čo potrebovali a nič viac cih nazaujímalo.

Pozerala som von oknom na upšaný Londýn a z očí mi tiekli slzy. Musík to skončiť. Otvorila som parapetu a vyklonila som sa z okna. Rozmýšľala som že sa prehupnem, no takto som to nechcela skončiť. Rýchlo som okno zatvorila a v kuchyni so si napustila pohár vody. Z kabelky som vytiahla škatuľku s liekmi. Sadla som si na gauč a jeden po druhom som lieky zapíjala. Mali ma utlmiť, no nestalo sa tak. Vôbec neúčinkovali. Cítila som sa frustrovane a lieky hlatala ako zmyslovzbavená. Keď som mala v sebe celú škatuľku, čakala som na smrť. Nič sa nedialo a ja som bola naozaj nazúrená. Chytila som prázdny pohár a hodila ho o stenu. Pred očami sa mi zahmlilo a ja so vedela že to čoskoro príde. Konečne! Konečne budem voľná! Budem mať pokoj a nebudem sa cítiť ako najväčšia špina na svete. Zazvonil mi mobil. Chcem ho zdivnúť? Roztrasenou rukou som zdvihla mobil.

„Maji?“ ozval sa Niallov hlas.

„Niall, ja...“ vzlykala som mu do telefónu.

„Si v poriadku? Čo sa deje?“

„Ja...milujem ťa.“ Povedala som a zložila som. Sedela som na gauči a plakala. Bola som stále slabšia. Niekto začal trieskať na dvere. Postavila som sa no pred očami sa mi zahmlmilo  a zatočila sa mi hlava. Stratila som rovnováhu a podlomili sa mi kolená. Počula som zvuk padajúcej vázy, ktorú som asi zhodila. Srdce mi splašene bilo a mne sa strácal cit v rukách a v nohách. Už som nič nevidela a počula som iba tlmene. Dvere sa rozrazili a niekto so mnou začal triasť. Cítila som akoby zo mňa vytriasalai dušu. Spravila som dobre? Už bolo aj tak neskoro si to rozmyslieť. Bolo príliš neskoro na to aby som si to rozmyslela. Spomenula som si na to množstvo ľudí, ktorí ma nenávidia a hneď som si bola istá svojím činom. Mysľou sa mi  prehrávalo mnoho myšlienok. Už som úplne stratila cit v celom tele. Tá osoba na mňa kričala a stále som mnou triasla. Na perách sa mi pohrával jemný úsmev a ja som posledný krát vydýchla.

With you - 26.časť

NIALL

Ešte stále som myslel na ten článok v novinách. Ako toto mohol? Veď to bolo úpkne choré. Zbil ju a potom ju na posteli znásilnil, a ako keby to nebolo málo, nechal to nahrať a zavesil na inetrnet. A o tom práve všetci hovorili. To dievča teraz nebude mať pokoj a my tiež nie. Samozrejme ju budem chrániť, no bude to mať ťažké. Išiel som za ňou do obývačky a čo som uvidel mi zlomilo srdce. Maja sedela pri notebooku a z očí sa jej liali slzy. Náhlil som sa k nej a tuho ju objal.

„Čo sa ti stalo?“ spýtal som sa a pozeral som na obrazovku. Mala zapnutý Twitter.

„Oni ma nenávidia! Všetci ma nenávidia za niečo čo nie je moja chyba!“ vzlykala. Notebook odložila na stôl a postavila sa.

„Si v poriadku?“spýtal som sa keď sa chytila za čelo.

„Hej, jasné, len sa mi trošku zatočila hlava.“ Povedala a oprela sa o stenu. Znledla a zavrela oči.

„V poriadku rozhodne nie si. Ideme k doktorovi.“vyhlásil som a postavil som sa.

„Zoberiem ti bundu. Hneď som späť.“ Kričal som na ceste do spálne. Hrabal som jej v šatníku a hľadal niečo normálne. Počul som v obývačke nejaký tlmený zvuk. Nazrel som cez dvere a uvidel ju ako leží na zemi. Triasol som ňou, no nereagovala. No tak!

„Hej! Preber sa!“ kričal som a triasol ňou. Pomaly začala otvárať oči. Stále žmurkala a zmätene na mňa pozerala.

„Čo sa stalo?“

„Asi si odpadla, ja neviem. Musíme ísť k doktorovi. Poď.“ Povedal som a podoprel ju pod ramenami. Navliekol osm na ňu mikinu a spoločne sme vyšli von. No čakalo nás tam nepríjemné prekvapenie. Pred vhcodom čakali novinári a hneď ako nás uvideli, začali cvakať foťákmi a pod nos nám strkali mikrofóny.

„Ako chcete vysvetliť ten škandál s nahrávkou?“

„Viete o tom že už sú proti vám anti skupiny po celom internete?“

„Ako na to zareaguje Slovensko?“

„Kam idete teraz“ stále sa niečo pýtali a my sme ich absolútne odignorovali. Nasadli sme do auta, no oni stále niečo chceli. Mal som už naštartované, no rozmyslel som si to. Odopol som si pás a Maja na mňa začudovane pozrela. Zakrútil som hlavou a vystúpil z auta.

MAJA

Išli sme štartovať a ja som konečne chcela vypadnúť z tohoto blázinca. Stále niečo chceli a do všetkého pchali nos a bolo im absolútne jedno že sa ich to netýka. Prečo nám nedajú pokoj?? Niall zrazu vypol motor, odopol sa, pozrel na mňa a kývol hlavou. Vystúpil z auta a začal dačo hučať nejakému novinárovi. Snažila osm sa rozoznať čo hovorí, no nedalo sa. Vo vrecku mi zazvonil mobil. Volala Hana. Zrušila som ju a mobil položila do lona, kde znova začal vibrovať. Tentoraz však volal Liam.

„Kde ste? Čo sa deje? Niall mi nedvíha.“hovoril ustráchane.

„No, sme na ceste do nemocnice a Niall sa háda s nejakým novinárom.“

„Do nemocnice? Čo sa preboha stalo? Ste obaja v poriadku?“

„Hej, len mi trocha prišlo nevoľno a odpadla som. Neni mi zrovna najlepšie ale cítim sa v poriadku. “

„Prídeme za vami.“povedal a zložil. Niall nastúpil do autaa vyštartoval obrovskou rýchlosťou.

„Čo si tam riešil?“

„Len som im povedal že tan chlap je magor a že je choré aby niečo také spravil, a že o ňom ešte budú počuť.“ Skoro mi padla sánka.

„Si ty normálny? Čo s tým ešte chceš riešiť?“

„Neviem, ale určite ich nenechám myslieť že ten sex bol dobrovoľný. Ten chlap je choré prasa a úchyl keď niečo také spravil.“ Chytila som sa za čelo a krútila hlavou. Ako mohol? Čo na tom chce riešiť? Akurát proti mne bude viac ľudí a aj proti nemu určite. Ježiši kriste! Rútili sme sa po ceste ktorá sa zdala nekonečná. Nakoniec sme dorazii so nemocnice. Rýchlo ma vzali na urgent. Niall ma ešte rýchlo objal a vtisol mi jemný bozk na pery. Nervózna som vošla do ordinácie a sestrička zabuchla dvere.

With you - 25.časť

No, trochu kratšia ale chcem vás nechať v napätí že čo tam vlastne napísali, dúfam že sa mi podarilo :))

NIALL

Išli sme späť domov. Stále som myslel na Maju. Keď sme prišli domov, pustil som si v obývačke nejaký film a zaspal som rpi ňom. Bol som fakt unavený. Zobudil som sa až ráno. V dome bolo takmer ticho. Niekto štrngotal v kuchyni. Išiel som sa napiť vody a uvidel nervózneho Zayna.

„Dobré!“ zazíval som naňho.

„A ty čo si taký nervózny už od rána?“

„Ty si nevidel noviny?“ spýtal sa.

„Nie však som práve vstal. Čo ta..“ spýtal som sa no prerušil ma mobil.

„Haló?“ zazíval som do telefónu. Ani som sa nepozrel kto mivolá.

„Kto je tam?“ spýtal som sa a pozrel som sa na displej. Maja!

„Maja? Si v poriadku?“

„Nie! Príď za mnou, prosím!“ zašepkala do telefónu. Bože čo s ňou je? Neznie vôbec dobre.

„Vyrážam!“ povedal som a zložil. Bežal som k autu a nštartoval. Prišiel som čo najrýchlekšie ako sa dalo. Nejaká pani vhcádzala do bytovky tak mi podržala dvere. Vybehol som k jej bytu a triaskal som jej na dvere. Otvorila mi a hneď sa mi hodila do náruče. Neviem čo sa jej stalo ale nič dobré to nebolo. Z očí sa jej rútil vodopád sĺz ktoré schly na mojom tričku. Cítil som ako jej zrýchlene bije srdce a ako trhane dýcha. Pomaly sme kráčali dnu a sadli sme si na pohovku. Tam som ju držal okolo pliec a ona mi plakala na ramene.

„Maji? Čo sa stalo?“ spýtal som sa potichu a hladil som ju po vlasoch. Bol som rád že je znovu v mojom náručí, no takto som si to nepredstavoval.

„On...on vošiel dnu a zbil ma...a...a..šmaril ma na posteľ.....a, nič viac si nepamätám ale ten hajzel to dal na inetrnet a všetci to už videli! Je to všade v novinách! Ja neviem čo mám robiť! Bojím sa ho! Vyhráža sa mi!“ povedala. Ako keby sa mi zastavil svet. Keby som ju včera zastavil, keby som ju prehovoril nech ide so mnou a nie s ním, všetko by dopadlo inak. Zdvihol som mobil a vytočil som 999.

„Komu voláš?“ spýtala sa a nazrela na obrazovku.

„Volám políciu, nech toho magora nájdu.“ Povedal som a vstal. Ostala sedieť na sedačke a nemo na mňa pozerala.

O NIEKOĽKO HODÍN

Policajti akurát odišli a my sme sedeli na pohovke. Bola stáke vyklepaná, no nečudujem sa jej. Pod okom mala modriny a na rukách a krku mala podliatiny. Maja pomaly zaspávala. Ja som si zobral noviny a čumel som na prednú stránku. Poriadne som prečítal celý článok. Noviny som rovno hodil do koša. Naštvaný som stál v kuchyni a rozmýšľal čo ďalej. Médiá to budú určite ozpytvávať a ona nebude mať pokoja. Z môjho rozmýšľania ma vytrhlo zvonenie telefónu. Rýchlo som ho dvihol aby nezobudilo Maju.

„Liam? Čo sa deje?“

„No to by sme sa mali pýtať my čo sa deje, nemyslíš? Čo majú znamenať tie noviny?“ pýtal sa a ja som cítil že sa bojí čo mu poviem.

LIAM

„Tak ju potom doveď sem.“ Povedal som a zložil som. Tak to je parádny magor.

„No čo?“spýtal sa Harry a ostatní na mňa pozreli.

„Toto je riadna káva.“ Povedal som a spustil som všetko čo mi do telefónu povedal Niall.

With you - 24.časť

taká inšia, snáď sa vám bude páčiť a komentujte! :))

„Čo ti muchy uleteli či čo?“ spýtal sa Liam a Zayn do mňa štuchol.

„Nie, nič ale Maja išla von s nejaým rambom.“ Povedal som a neviem prečo ale Louisa to strašne rozosmialo.

„Čo sa smeješ?“ spýtal som sa namrzene.

„Ak myslíš toho chlapíka čo ju tu čakal tak ti môžem povedať že im to dlho nevydrží. Ide mu iba o jedno. Však ju celý čas vyzliekal očami. Ver mi, dlho im to nevydrží.“ Povedal a usmieval sa do mobilu. Možno má pravdu. Ja len dúfam že jej nič nespraví.

MAJA

S Mišom sme išli na obed a až do večera sme boli vonku. Odprevadil ma až domov. Stáli sme pred mojou bytovkou a nenormálne sa smiali.

„Môžem ísť k tebe na wécko?“ spýtal sa ma so slzami v očiach.

„Jasné!“ povedala som pomedzi smiech. Nejako sme sa dotrepali k výťahu a k môjmu bytu. Ukázala som mu kúpeľňu a sadla si na gauč. Keď vyšiel, ja som sa išla upraviť. Od tých sĺz som mala úplne rozmazanú špirálu. Vyšla som z dverí, keď ma Mišo zdrapil za ruku.

„Čo šalieš?“ spýtala som sa zo srtachom. V ošiach mal zlosť. Ťahal ma do mojej spálne a tam ma surovo hodil na posteľ. Ja som sa okamžite postavila no on mi vlepil facku. Chytila som sa za líce a so slzami v očiach som naňho pozerala. Rozbehol sa ku mne a ešte raz mi vlepil. Stále som naňho kričala nech prestane no stále ma bil. Nestačila som sa mu brániť. V pamäti sa mi vynorili spomienky z Bratislavy. Aj vtedy to tak začalo. Bože nie! Prosím nech prestane! Skláňal sa nadomnou iba v trenkách. Tvár mal blízko pi mojom krku. Cítila som jeho teplý dych. Behali mi z neho zimomraivky po celom tele.

„Prosím! Nechaj ma!“vzlykala som a pozerala som sa mu do očí. Napľuľ mi do tváre a vrazil mi. Zacítila som obrovskú bolesť na tvári a pred očami sa mi zahmlilo. Nič som nevidela a nemohla som sa hýbať.

Zobudila som sa v prázdnej izbe. Hlava sa mi točila a všetko ma bolelo. Do očí ma pálilo slnko a až keď som ich otvorila, zistila som že som úplne nahá. Stočila som sa do klbka a po tvári mi stekali slzy. Cítila som sa ako najväčšia špina na svete. Prečo sa to muselo znova stať? Čo som spravila? Možno by tu bolo bezomňa lepšie. Nemalo zmysel ďalej dýchať. V byte bolo počuť iba môj dych prerívaným vzlykmi. V obývačke som začula nejaký pohyb. Obliekla som si župan a s vázou v ruke som potichučky otvorila dvere. V obývačke stála Hannah a pozerala na mňa so znechuteným výrazom.

„Vďaka bohu že si to len ty!“ povedala som a tuho som ju objala. No ona sa mi vytrhla a pred oči mi vycapila dnešné noviny.

„Môžes mi to vysvteliť?“ kričala na mňa.

„Povedz že to nie je pravda! Povedz že sa to nestalo!“ vrieskala na mňa no ja som ju vôbec nevnímala. Stále som civela na ten článok a no fotku na titulnej strane.

„No tak sa na mňa pozri!“ kričala a triasla so mnou. Do očí sa mi znova natisli slzy. Jemne som prikývla a ona ma odsotila.

„Hanbi sa!“ povedala a už jej nebolo. Zrútila som sa na podlahu a vybuchla som do plaču. To nie je možné! Už tu nič nedáva zmysel. Zazvonil mi telefón. Nemala som silu vstať a zdvihnúť ho. Pustil sa záznamník.

„Maja, ak nechceš aby sa Británia dozvedela o súdoch na Slovensku, tak počúvaj. Zajtra mi na účet prnesieš všetky tvoje peniaze. Poletíš späť na Slovensko a polícii povieš že si si to všetko veľmi vymyslela, aby tvojho brata pustili. Ak nie, nechci vedieť čo sa stane. “ povedal chladným hlasom a zložil. Nemohla som to dopustiť. No nemôžem mu dať svoje peniaze. A určite nepôjdem späť do tej diery. Mohlo ma to napadnúť že budú v jednej bande. Pozrela som sa do zrkadla a uvidela tam trosku. Trosku s podliatimy očami a modrinami na tvári. Musím ísť na políciu. Nemôže to takto ostať. No nem§žem tam ísť sama. Vedela som len o jednom človeku ktorý by bol ochotný ísť tam so mnou. S trasúcimi rukami som vytočila číslo a čakala.

„Haló?“ ozvalo sa a mne vyschlo v krku.