With you - 32.časť

No, po dlhej dlehj pauze je tu ďalšia časť, dúfam že ste na mňa za ten čas úplne nezanevreli a že sa vám to bude páčiť aj keď je krátka, odveci a vpodstate úplne o ničom...

„Kde som?“pýtala sa dezorientovane a ja som si k nej sadol.

„Si v poriadku! Ja tomu neverím! Ty žiješ!“ šepkel som a slzy mi tiekli po tvári.

„Kde som?“ stále sa pýtala a v očiach mala paniku.

„V nemocnici.Ach láska som tak rád že si sa zobudila.“

MAJA

Nechápem čo sa stalo. Prečo žijem? Prečo to nezabralo? Kto ma našiel?

„Ako som sa sem dostala?“ stále som ničomu nechápala. V miestnosti bolo plno a bolo to strašne veľa ľudí. Niekto ma chytil za druhú ruku a ja som sa strhla. Bola to Hannah. Usmievala sa na mňa. Ako mohla? Mesiace sa mi neozíva a teraz si sem príde a bude sa na mňa usmievať? Čo si o sebe meyslí?

„Pusti ma! Nechajte ma všetci! Chodťe preč!“ vykríkla som a po líci mi tiekla slza. Nemala som čistú hlavu. Boal som zmätená. Nevedela som čo hovorím. Všetci vyjavene stáli na mieste no nakoniec jeden po druhom odyšli-až na Nialla a Hanu.

„Maji, vypočuj ma!“vravela Hannah kľudným tónom.

„Nie! Chodte preč! Obaja!“ kričala som a pozrela som na Nialla. Tváril sa nanajvýš sklamane a smutne. Obaja odyšli, no Niall sa vo dverách ešte otočil a dodal: „Milujem ťa, nezabudni.“ Necítila som sa vôbec dobre. Myslela som že mi bude lepšie keď budem sama no opak bol pravdou. Bolo mi hrozne. Pozerala som do okna a nemohla som sa ani pohnúť. Z liekov som bola úplne omámená. Deň sa pomaly vliekol a ja som bola stále sama. Mohla som si za to sama ale bolo mi lešie ak som to na dakoho zhadzovala. Sestrička mi priniesla večeru a položila mi ju na stolík vedľa postele. Jedlo vyzeralo nechutne. Aj tak som nebola hladná. Celý čas som myslela na to, prečo nie som mŕtva. Zababušila som sa v deke a pozorovala som výhľad v okne. Niekot zaklopal na dvere. Do nosa mi udrela tá dobre známa vôňa.

„Môžem?“ spýtal sa. Sadol si na posteľ a ja som mala pocit ako keby to nebolo prvkrát čo tak sedel. Sedával snáď pri mne každý deň?

„Čo sa stalo?“naozaj som ničomu nerozumela. Bolo toľko vecí čo by som chcela vedieť. Veci čo sa stali kým som bola mimo a hlavne ako dlho som bola v kóme. To jediné mi už doktori stihli povedať. Niall ma chytil pevne za ruku a všetko mi vysvetlil.

„Nevieš si predstaviť čo by som spravil kebyže ťa nenájde. Ja by som to asi neprežil:“ poevdal a tuho si ma k sebe privinul. Plakala som mu v náručí a cítila som že plakal aj on.

„Prečo si si to spravila? Vieš ako sme sa o teba báli? Ja ža milujem! Sľúb mi že to už nespravíš.“ Šepkal medzi vzlykmi a privynul si ma k sebe ešte bližšie. Až teraz som si uvedomila čo som vlstne spravila. Akú bolesť som im spôsobila. Cítila som sa hrozne pri myšlienke toho čím si musel prejsť. Všetkých som zranila. Nechcla som im ublížiť nonemohla som to vydržať.

„Prepáč. Ja....nevedela som čo robím...nemala som čistú hlavu.“ Hovorila som. Pozrel sa mi do očí a hladil ma po líci.

„Naozaj ma to mrzí. Ale pochop ma, ja som...“no prerušil ma jemným bozkom. V momente keď sa naše pery dotkli som mala pocit ako keby to bolo prvýkrát.

„Hlavne to už nerob! Ani nevieš koľko pre mňa znamenáš!“ povedal a znovu ma pobozkal.

NA DRUHÝ DEŇ

Zobudila som sa v jeho náručí. Cítila som strašnú vinu keď som sa pozrela na jeho tvár. Držala som ho za ruku a jemne som sa strhla keď ma z ničoho nič pobozkal na krk.

„Dobré ráno.“ Zašepkal mi do ucha a vtisol mi jemný bozk na líce.

„Krásne ráno!“ vykríkol doktor keď rozrazil dvere. Zlakla som a a rozhodila som rukami pri čom som Nialla trafila do nosa. Ten hneď vyskočil z postele a pretrel si oči.

„Ako ste sa vyspali? Je vám dobre? Hlava sa ám netočí?“ stále hovoril doktor  hlasným hlasom a vyzeral ako keby si niečo pred službou stihol vypiť. Robil mi nekončne veľa testov a na nakoniec vyhlásil že ma zajtra pustí domov. 

„A nie je to nejako skoro?“ spýtala som sa.

„Ale kdežéé!Ale ak na tom trváte tak si vás tu môžme nechať dlhšie len nevidím v tom zmysel lebo ste už v poriadku. Len potrebujete odpočinok. “povedal a odkráčal z izby a nahlas si pri tom pískal.

„Chceš tu ešte ostať?“ spýtal sa Niall a pozrel na mňa. Chcela sopm tu ostať?