With you - 25.časť

No, trochu kratšia ale chcem vás nechať v napätí že čo tam vlastne napísali, dúfam že sa mi podarilo :))

NIALL

Išli sme späť domov. Stále som myslel na Maju. Keď sme prišli domov, pustil som si v obývačke nejaký film a zaspal som rpi ňom. Bol som fakt unavený. Zobudil som sa až ráno. V dome bolo takmer ticho. Niekto štrngotal v kuchyni. Išiel som sa napiť vody a uvidel nervózneho Zayna.

„Dobré!“ zazíval som naňho.

„A ty čo si taký nervózny už od rána?“

„Ty si nevidel noviny?“ spýtal sa.

„Nie však som práve vstal. Čo ta..“ spýtal som sa no prerušil ma mobil.

„Haló?“ zazíval som do telefónu. Ani som sa nepozrel kto mivolá.

„Kto je tam?“ spýtal som sa a pozrel som sa na displej. Maja!

„Maja? Si v poriadku?“

„Nie! Príď za mnou, prosím!“ zašepkala do telefónu. Bože čo s ňou je? Neznie vôbec dobre.

„Vyrážam!“ povedal som a zložil. Bežal som k autu a nštartoval. Prišiel som čo najrýchlekšie ako sa dalo. Nejaká pani vhcádzala do bytovky tak mi podržala dvere. Vybehol som k jej bytu a triaskal som jej na dvere. Otvorila mi a hneď sa mi hodila do náruče. Neviem čo sa jej stalo ale nič dobré to nebolo. Z očí sa jej rútil vodopád sĺz ktoré schly na mojom tričku. Cítil som ako jej zrýchlene bije srdce a ako trhane dýcha. Pomaly sme kráčali dnu a sadli sme si na pohovku. Tam som ju držal okolo pliec a ona mi plakala na ramene.

„Maji? Čo sa stalo?“ spýtal som sa potichu a hladil som ju po vlasoch. Bol som rád že je znovu v mojom náručí, no takto som si to nepredstavoval.

„On...on vošiel dnu a zbil ma...a...a..šmaril ma na posteľ.....a, nič viac si nepamätám ale ten hajzel to dal na inetrnet a všetci to už videli! Je to všade v novinách! Ja neviem čo mám robiť! Bojím sa ho! Vyhráža sa mi!“ povedala. Ako keby sa mi zastavil svet. Keby som ju včera zastavil, keby som ju prehovoril nech ide so mnou a nie s ním, všetko by dopadlo inak. Zdvihol som mobil a vytočil som 999.

„Komu voláš?“ spýtala sa a nazrela na obrazovku.

„Volám políciu, nech toho magora nájdu.“ Povedal som a vstal. Ostala sedieť na sedačke a nemo na mňa pozerala.

O NIEKOĽKO HODÍN

Policajti akurát odišli a my sme sedeli na pohovke. Bola stáke vyklepaná, no nečudujem sa jej. Pod okom mala modriny a na rukách a krku mala podliatiny. Maja pomaly zaspávala. Ja som si zobral noviny a čumel som na prednú stránku. Poriadne som prečítal celý článok. Noviny som rovno hodil do koša. Naštvaný som stál v kuchyni a rozmýšľal čo ďalej. Médiá to budú určite ozpytvávať a ona nebude mať pokoja. Z môjho rozmýšľania ma vytrhlo zvonenie telefónu. Rýchlo som ho dvihol aby nezobudilo Maju.

„Liam? Čo sa deje?“

„No to by sme sa mali pýtať my čo sa deje, nemyslíš? Čo majú znamenať tie noviny?“ pýtal sa a ja som cítil že sa bojí čo mu poviem.

LIAM

„Tak ju potom doveď sem.“ Povedal som a zložil som. Tak to je parádny magor.

„No čo?“spýtal sa Harry a ostatní na mňa pozreli.

„Toto je riadna káva.“ Povedal som a spustil som všetko čo mi do telefónu povedal Niall.