Ráno som sa zobudil
s ukrutnou bolesťou hlavy. Ani som neotvoril oči, len som tak ležal, ani
neviem kde. Mám pocit že to bola obývačka lebo som cítil pach našej sedačky.
Bolesť hlavy ma úplne ovládla a moja túžba po aspirine ma premohla otvoriť
oči a vstať. V kuchyni som si zapil tabletku a pozrel na hodiny.
Pol dvanástej. Do riti! Bežal som hore schodmi a rýchlo som vošiel do
sprchy. Bol som pripravený asi okolo dvanástej. Išiel so dole schodmi
a zistil že ostatný su už hore.
„A ty kam tak skoro
ráno?“ zíval na mňa Louis a klipkal na mňa očami.
„Ráno? Asi ťažko je už
obed. Idem do nemocnice. Zaspali sme.“ Hneď sa im otvorili oči a dali sa
do pohybu.
„Vieš čo? My tam za
tebou prídeme.“ Povedal Harry keď hladal svoj telefón. Ten by bez neho snáď
neprežil. Nastúpil som do auta a do desiatich minút som parkoval
v nemocnici. Rýchlo som vybehol pred jej izbu kde ma už čakal zástup
doktorov.
„No konečne! Myslel som
že sa vás nedočkáme. Vyspatí?“ spýtal sa a začal si ma premerievať.
„No, ako sa to vezme.
Vcelku ma bolí hlava a je mi nevoľno ale inak to ujde.“ Povedal som. Jeden
doktor vytiahol nejaké pero so žiarovkou na konci a zasvietil mi ním do
očí.
„Pozrite hore, aaa teraz
dole.“ Mrmlal keď mi držal viečka. Posmial sa a vyhlásil “novú“
informáciu.
„No, myslím že mladý pán
je po opici ale je v dobrom stave.“ Povedal a ostatní lekári sa
zasmiali. Hahaha veľmi vtipné ale ja už chcem sť za ňou.
„Už sa prebrala?“
„Nie ale predpokladáme
že by sa o také tri hodiny mohla zobudiť.“ Povedal a otvoril mi
dvere. Pozrel som na ňu a po dlhom čase som jej videl tvár. Konečne nemala
na sebe tú dýchaciu masku, iba nejakú hadičku v nose.
„Už sama dýcha?“
neveriacky som sa spýtal. Doktor sa usmial a prikývol.
„Dali ste už vedieť tej
slečne čo ju našla?“ hups! Hannah o tom absolútne netuší.
„Mal som to v pláne
ale včera som na to nejako zabudol.“ Povedal som a škrabal som sa na
hlave. Doktor odišiel a ja som okamžite zavolal Hane. Bola naštvaná že
som jej to nepovedal no takmer odpadla keď som tak urobil. Okamžite sa náhlila
do nemocnice a prišla len pár minút pred chalnmi. Sadla si na kreslo
a pohľadom hypnotizovala ten pípací prístroj. Po pár minútach trápneho
ticha sa dovalili chalani a niesli náruč plnú kvetov.
„Zdržali sme sa
v kvetinárstve.“ Povedal Louis a na stolík položil kytice. Hannah
začala kýchať a všetci na ňu pobavene pozreli.
„To ste nemohli doniesť
viac? Asi sa zadusím!“ hovorila medzi kýchaním. Z kabelky vytiahla nejaký
sprej a strakla si ho do nosa.
„Nemáte vreckovky?“
povedala s plným nosom. Znela ako keby mala tú najhoršiu chrípku. Niekto
jej hodil škatuľku s vreckovkami a po pár minútach stáleho kýchania
už Harrymu došli nervy a kytice vyniesol na chodbu.
„Ďakujem. Alergia.“
Povedala a usmiala sa na Harolda. Sadol si k nej a hneď sa dali
do reči.
„To kto je?“ šepol mi
Liam a ukázal na Hanu.
„Jaj, ja osm vás ani
nepredstavil. To je Hana, Majina priateľka. Našla ju, no viete, vtedy..“
povedal som a nastalo ticho. Nevedel som čo robiť. Však zacvhíľu sa
preberie. Budem jej môcť povedať čo k nej cítim. Budem cítíť jej pery
a jej dotyky po ktorých sa mi strašne cnelo. Sedel som na jej posteli
a plánoval nám budúcnosť. Obdivoval som jej krásnu tvár. Tvár bez pohybu a bez
života. Aj keď jej bolo lepšie, stále vyzerala ako nejaká porcelánová maska.
Bledá a bez pohybu. Hladil som ju po líci keď som na prstoch ucítil niečo
teplé. Po líci jej stekala slza. Okamžite som vstal a držal ju za ruku.
„Maji?“opatrne som sa
opýtal a všetci sa na ňu pozreli. Vtom sa stalo niečo neuveriteľné. Jej
viečka kmitali a pomaly sa jej otvárali oči.
„Niall?“ zachrapčala.
„Áno Maji!“vykríkol som
v eufórii a oči som mal plné sĺz. Ona sa prebrala! Ja tomu neverím!
Je nažive a hovorí moje meno! Harry vyskočil a zavolal doktora.Ten ma
od nej odtrhol a začal jej robiť všelijké testy. Netrpezlivý som čakal
a nakúkal doktorovi spoza chrbta. Ten sa otočil a skoro ma zrámoval.
„Je v poriadku.“
áááá%) Je v pořádku!:P To sem potřebovala slyšet:D Děkuji, už budu mít zase klidný spaní:D:) Je skvělá:D:)
OdpovedaťOdstrániť