With you - 30.časť

tak snáď sa vám bude páčiť :) zajtra bude ďaľšia asi okolo siedmej, neviem presne lebo príde rodina z anglicka a francúzska tak neviem že kedy budem môsť skočiť na pc ale napísaná u je :) alebo dám teraz? napíšte mi čo chcete či zajtra dlhšiu alebo dneska krátku :)

NIALL

Na prstoch som niečo zacítil. Jemné myknutie. Okamžite som sa postavil a stále nemohol uveriť tomu čo sa stalo. Pevne som ju držal za ruku a prihováral som sa:

„Maji? Počuješ ma? Maji? Preber sa! Otvor oči!“ šepkal som no nič sa nedialo. Zalarmoval som doktora. Ten jej robil nejaké testy. Čakal som na chodbe a nervózne som prešlapoval z miesta na miesto. Doktor vyšiel z izby a na tvári sa mu pohrával jemný úsmev.

„Tak čo?“ spýtal som sa a okusoval som si od nervozity nechty. Musí sa prebrať! Musí!

„Začína sa preberať.“ Povedal a ja som vyskočil do výšky. Áno! Ona to prežije! Bude v poriadku. Budem videť jej krásne oči, jej úsmev, budem počuť jej hlas. V mylsi sa mi začali vytvárať všetky možné scenáre toho čo nás čaká spolu.

„Môžem ju vidieť?“ spýtal som sa.

„Nie.“ Akoby mi dal facku. Však už je v poriadku. Prečo ma tam nepustí?

„Nechápte ma zle, rád by som vás za ňou pustil ale jednak je už dávno po návštevných hodinách.“

„To vám doteraz nerobilo problém.“ Nemohol som si to odpudtiť. Vždy som tu ostával aj cez noc.

„Ja, viem.“usmial sa doktor no po chvíli opäť zvážnel.

„Budeme ju udržiavať v umelom spánku a keď bude jej organizmus pripravený, dáme vám vedieť. Nebolo by dobré ak by ste s ňou teraz boli. Choďť sa vyspať. Prídťe ráno aj s priateľmi. Možno sa zajtra preberie.“ Povedala žmurkol na mňa. Od šťastia som sa zvnášal. Nemohol som tomu uveriť. Ešte včera mi tvrdil že sa preberie iba na 20 percent a teraz? Teraz mi hovorí že sa zajtra možno preberie. Pozrel som ešte raz do jej izby a poslal som jej vzdušný bozk. Odyšiel som z nemocnice a pešo sa vybral za chalanmi.

„Už si tu?“ spýtal sa Liam keď ma uvidel ako vchádzam so obývačky.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa keď videl moju kamennú tvár. Áno, hral som divadlo ale chcel som si ten moment keď im to poviem poriadne vychutnať.

„Ona....“ začal som.

„No čo?! Vykokci sa!“ kričal za mnou Harry a odkladal telefón čo držal v ruke. Zadíval sa mi do očí.

„Niall! Z tvojho výrazu sa naozaj nedá nič vyčítať.“  Pozrel som sa na Liama a usmial som sa.

„Ona sa preberá!“ povedal som a znou som začal skákať v kuchyni.

„To nemyslíš vážne!“krčali a tiež vrieskali od radosti.

„Čo je to tu za vresk? “ vošiel do izby Louis a Zayn.

„Ona sa preberá!“ vyríkol som a znovu sme všetci skákali.

„Inak prečo tam teda niesi? “spýtal sa vyčítavo Zayn.

„Poslali ma do prdele.“ Liam na mňa vyvalil oči.

„Klud, nič také ale doktor ma poslal domov že máme dojsť zajtra. Budú ju udržiavať v umelom spánku kým nebude jej organizmus pripravený.“

„Tak to chce prípitok!“ kričal Harry a už otváral nejakú flašku. Celú noc sme prepili a ja si len pamätám ako Zayn začal polonahý tancovať na stole.