With you - 29.časť

prepáčte baby že tak neskoro ale náš "fantastický" profesor mi dal na Európske písať esej na snáď tú najhoršiu tému na svete. Som hypnotizovala  ten papier aby tam niečo bolo. Trvalo mi asi tri hodiny kým som zo seba niečo vypotila. Naozaj sa ospravedlňujem, ale čo by ste napísali na tému - The biggest wonder of today is, that we are still here. Som myslela že ma je*ne a to len za to že som jedno slovo nevedela preložiť. No, nejdem vám tu teraz rozpisovať moje problémy lebo by som vás asi k smrti unudila :D tak, a teraz tá dlho sľubovaná (odporúčam si k tomu pustiť Moments od  1D ;) )

„Znamená to že je v kóme. Boal v dosť zlom stave keď ju sem priviezli. Tie lieky čo zapila boli strašne silné a má veľké šťastie že to prežila. Jej organizmus bol už dosť oslabený a toto ho iba dorazilo. Neviem vám povedať kedy sa preberie. To sa nedá nejako zistiť. Múže to trvať dni, týždne možno mesiace alebo roky. To nikto nevie odhadnúť. Je mi to ľúto no sme radi že dýcha.“ Povedal a potľapkal ma po ramene.

„Môžem ju vidieť?“ spýtal som sa  a dúfal v tú najlpešiu odpoveď. Tak strašne som túžil byť čo najbližšie pir nej. Ona sa z toho musí doastať. Nie je predsa možné aby to vzdala.

„Samozrejme.“ Povedal a otvoril dvere. Jej kamoška okamžite vstala a rútila sa do izby. Takmer ma prevalcovala. Sadol som di vedľa nej na posteľ a chytil ju za ruku. Aká bola ľadová! Pozeral som na ňu a do očí sa mi tlačili slzy. Vo vrecku mi zavibroval mobil. Nechal som ho tak, no asi po 20 minútach vibrovania som to nemohol vydržať a pozrel sa kto mi volá. Liam. Do riti ja som im edal vedieť. Musí sa teraz strašne s chalanmi báť. Maji som vtisol bozk na stále ladovú ruku a vyšiel som von na chodbu.

„Čo sa deje?! Vieš ako sa s chalanmi bojíme?“ kričal mi do telefónu.

„Ja viem, prepáč. Úplne mi to vyfučalo z hlavy. Ja , stále som v šoku.“ Povedal som a rozplakal som sa. Bol to strašný pocit. Vedieť že človek ktorý pre vás znamená všetko bojuje o život a vy s tým nemôžete nič robiť. Dal by som jej svoje srdce aby prežila.

„Čo s ňou je?“ kričal do telefónu Zayn.

„Je v kóme.“ Povedal som pomedzi vzlyky a v telefóne zavládlo ticho. Hovor sa zrušil a mne po chvíľke prišla správa.

Ideme do nemocnice. Za pár minút tam budeme.

Vošiel som znovu do izby a do rukávu som si utieral oči. Zaujal som svoju pôvodnú polohu a ani na sekundu som od nej neodtrhol zrak. Neviem čo som čakal. Asi na nejaký pohyb, na nejakú reakciu že vie že som pri nej. Chcem až tak veľa?

„Inak ja som Hannah.“ Povedala tá baba a pozrela na mňa uplakanými očami.  Úplne ma vytrhla z myšlienok.

„Ja som Niall.“ Povedal som a odvrátil som od nej zrak.

„Odkiaľ sa poznáš s Majou? Ste kamarátky zo Slovenska?“ spýtal som sa no uvedomil som si že som trepol riadnu somarinu lebo jej londýnsky prízvuk by nikto neprebil. Nadvihla jedno obočie.

„Tak asi nie.“ Povedal som zo smiechom. 

„Stretla som ju pred pár mesiacmi v jednom hoteli. Boal dosť vyklepaná a bolo vidno že plakala. Ala som jej vizitku nech mi zavolá, no ozvala sa asi až po dvoch mesiacoch. Potom sme sa stretli na ulici a odvtedy sme boli spolu stále. “ povedala a cez slzy sa pousmiala. Začala mi rozprávať všetky príhody čo sa im stali a poriadne sme sa pri tom nasmiali. Hannah potom odyšla a ja som ostal s Majou sám. V miestnosti panovala ticho. Jediné čo bolo počuť bolo pípanie prístrojov. Dvere na izbe sa rozleteli a do miestnosti vtrhli chalani. Stáli tam a tírali na ňu s otvorenými ústami. Liam ku mne podyšiel a objal ma. Znova sa mi do očí predrali slzy ktoré sa mi doteraz vďake Hane podarilo zadržať. Všetci si posadali okolo postele okrem Zayna. Ten stál stále vo dverách a mal prázdny výraz.

„Ako....ehm...ako je na tom?“ spýtal sa a musel si odkašľať lebo mal sucho v krku. Všetci na mňa pozerali a čakali čo im poviem.

„Je v kóme. Ako by na to asi bola? Nevedia či sa vôbec preberie. Pohltala nejaké tabletky a tie ju skoro zabili. Ašťastie tam prišla Hannah a zavolala záchranku. Kebyže ju vtedy nenájde,  ja...ja neviem čo by som robil...“ povedal som a chytil som ju pevnejšie za ruku. Pozeral so na je tvár a stále som nemohol uveriť tomu čo sa stalo.

O PÁR TÝŽDŇOV

THAT´S WHAT MAKES YOU BEAUTIFUL.

Dospieval Harry a v aréne sa ozval obrovský vresk. Naše dievčatá nesklamali a počas celého koncertu nás podporovali. Teraz sme mali začať spievať Moments a ja som nasucho preglgol. Liam na mňa pozrel a ja som mu kývol hlavou. Liam chytil do ruky mikrofón a spustil.

„Teraz príde posledná pesnička. Pesnička ktorá sa nám teraz ťažko spieva kedže všetky viete, naša priateľka je v kóme. Je to pre všetkých veľmi ťažké, Všetci sa už týždne modlíme aby sa prebrala, no doktori hovoria že jej stav je čím ďalej tým horší.“ Povedal a zasekol sa. Videl som ako mu po líci tečie slza.

„Prosím, modlte sa za Maju aby sa z toho dostala a modlite sa za jej rodinu a priateľov. Maji, toto je pre teba.“ Dopovedal som a keď Liam začal spievať, neubránil som sa slzám. Vždy je mi do plaču keď spievame túto pieseň no teraz je to naozaj náročné.

If we could only have this life for one more day
If we could only turn back time

You know I'll be
Your life, your voice your reason to be
My love, my heart
Is breathing for this
Moment in time
I'll find the words to say
Before you leave me today

Close the door
Throw the key
Don't wanna be reminded
Don't wanna be seen
Don't wanna be without you
My judgement is clouded
Like tonight's sky

Spieval som svoju časť a cítil som ako mi slzy stekajú po tvári.

_

Hneď po koncerte som sa náhlil do nemocnice. Zaujal som svoje miesto pri jej posteli a stisol som jej ruku. Rozprával som jej o dnešnom koncerte a aj o tom ako sme jej všetci spievali a modlili sa za ňu. Držal som ju za ruku a takmer som už spal, keď ma sa to stalo...