Po tom
interview v rádiu sa už neobjavili žiadne negatívne články, z čoho
som bola celkom rada. Najbližšie dni som stále niekam behala. Buď nakupovať
nábytok, alebo ma z agentúry volali na nejaký makeup. Už som mala byt
kompletne zariadený.Nonecítila som sa tam ako doma. Neboli tam žiadne fotky,
žiadne suveníry a podobné sarapatičky ktoré zútuľnujú izby. Nakúpila som
si síce kopec doplnkov a kvetín, no stále to nebolo ono. Možno aj preto že
jedna miestnosť nebola zariadená. Zatiaľ tam mám sklad. Mala som strašné nervy,
lebo Niall stále niekam lietal a ja som ho vôbec nevidela. Za dva týždne
sme boli spolu iba dvakrát a to nie veľmi dlho. Aspoňže so mnou pôjde na
Slovensko. Ostaneme tam niečo vyše týždňa a aj on si bude môsť odpočinúť
od vreštiacich báb. Letieť sme mali už zajtra večer a nemala som nič
zbalené. Rýchlo som niečo nahádzala do kufra a čakala na jeho telefonát
ako bolo dohodnuté. Zatiaľ som si varila cestoviny. Kým som čakala než sa
uvaria, zazvonil zvonček na dverách.Otvorila som a v nich stál Niall
aj s kufrom.
NIALL
Mal som jej
síce zavolať, ale strašne mi chýbala a ja som to už nemohol vydržať. Šofér
mi zastavil pred jej bytovkou a a som sa výťahom vyviezol na piate
poschodie. Zazvonil som a čakal s kufrom pred dverami. Otvorila mi
v celej svojej kráse a zahlásila:
„Telefonát
by stačil.“
„Hahaha,
veľmi vtipné. Myslel som že by som tu prespal a zajtra by sme šli na
letisko spolu. Čo povieš?“ povedal som a usmial som sa na ňu psím
pohľadom. Bolo vidno že je zaskočená, no usmievala sa od ucha k uchu.
Hodila sa mi okolo krku a pobozkala.
„Tuším sem
budem chodiť častejšie.“ Povedal som cez bozky a ona sa zasmiala.
Z kuchyne sa ozvalo bublanie a ona dač po slovensky vykríkla
a náhlila sa k sporáku. Dačo tam kypelo z hrnca. Hmm, zaujímlo
by ma čo varí.
„Čo varíš?“
„No, teraz
už asi nič. Cestoviny mi vykypeli a sú totálne rozvarené.“ Povedala
a vykydla ich do koša.
„Ešte nie
je tak neskoro. Môžme sa ísť najesť von.“ Navrhol som.
„Fajn. Daj
mi 10 minút.“ Povedala a odbehla do spálne. Asi po polhodine vyšla von
v čiernej sukni a zlatej blúzke. Vyzerala naozj krásne. Išli sme sa
najesť do Nandos. Celý čas sme sa rozprávali a smiali. Tak my chýbala. Už
som sa tešil na Slovensko keď s ňou budem môsť byť. Po večeri sme prišli
domov ľahli si pred telku na gauč. Dávali nejakú romantickú komédiu, no
nedávali sme vôbec pozor. Maja mi začala bozkávať krk a prechádzala
k perám. Omotal som ju rukami a pokračoval v bozku.
NA DRUHÝ
DEŇ UŽ NA SLOVENSKU
MAJA
Vytúpili
sme z lietadla a ovalil nás chladný aprílový vzduch. Ruka v ruke
sme nastúpili do autobusu a nechali sa zaiesť 50 metrov do haly na pasovú
kontrolu. Nechápem načo sem dávali tie autobusy ale veď budiš. Čakali sme
v rade na kontrolu a celý čas sme stáli v objatí. Po pasovej
kontrole sme čakali na kufre a vybrali sa von.
„Ty kokos
aká zima!“ vykríkla som keď sme vyšli von. Dobre že som si zobrala bundu.
Rýchlo sme nastúpili do taxíka a odviezli sa k hotelu. Ubytovali sme
sa v Sheratone. Ani sme sa nevybalili, len sme sa šlahli na posteľ
a zaspali sme. Ráno som sa zobudila na to že mi zvonil mobil. Niall vedľa
mňa spal.
„Haló?“
povedala som rozospate.
„Maji?
Miláčik kde si? Už ťa s tatinom čakáme pred Sheratonom.“
„Koľko je
hodín?“ povedala som so zatvorenými očami.
„Veď už je
jedenásť! Ty ešte spíš?“ spýtala sa mama.
„No, už
nie. Za chvílku som dole.“ Povedala som a vstala.
„Čo sa
deje?“ spýtal sa Niall keď som ho tresla vankúšom po hlave.
„Vstávaj,
naši sú už tu. Ideme do bytu.“ Povedala som kým som sa prezliekala.
„Mám ísť
s tebou?“ spýtal sa a ja som dopredu vedela akú chce počuť odpoveď.
„Nie, len
sa pekne vyspi. Potom po teba prídem a niekam pôjdeme. Ok?“ spýtala som sa
už vo dverách.
„Tak fajn“
povedal a znova zadrichmal. Ja som sa ponáhľala dole schodmi a čakala
som kopu výčitiek od mojich rodičov.
Ani som
nestihla vystúpiť z výťahu a už sa mi mama ponáhľala oproti. Najslôr
ma objala no potom na mňa začala vrieskať ako zmyslov zbavená. Bola som
prekvapená že v telefóne bola taká kludná.
„Ako si to
predstavuješ? Nikomu si nič necekla a len tak si si odletela do Londýna!
Nás s otcom mohol trafiť šlak! Kde tam vôbec bývaš? Plánuješ tam pracovať?
Nechápem čo si si myslela.“ Hromžila mama ako zvyčajne.
„Mami kľud!
Našla som si prácu a aj byt som si kúpila. Chcem sa tam usadiť. Bude mi
tam lepšie ako tu.“ Povedala som keď sme vychádzali z hotela. Odviezli sme
sa električkou k bytovke a celý čas ma vypočúvali ako policajti.
Musela som im povedať aj že je tu Niall, lebo to by bol ešte väčší vodopád rečí
ako tento. Výťahom sme sa odviezli na ôsme poschodie. Do nosa sa mi vrazil pach
alkoholu a cigariet. Neskutočne to tam páchlo tak ako zvyčajne. Celé sa mi
to pripomenulo a mne sa začali podlomovať kolená. Nechcela som tam ísť, no
musela som. Otvorila som dvere. Páchlo to tam viacej než zvyčajne. Uvidela som
dvere mojej starej izby. Začala sa mi točiť hlava. Všetko sa to vracalo späť.
Tá bolesť, tie muky, proste všetko. Nezvládla som to a odpadla som.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára