With you - 34.časť

NO, pomaly sa blížime ku koncu, ako chcete aby príbeh dopadol? Snáď sa vám bude časť páčiť aj keď som sa veľmi premáhala aby som ju napísala no ďaľšia snáď bude lepšia :) a prosím komentujte :)

Zrazu sa dvere na kúpeľni rozrazili a ja som jej stál zoči voči.

„Čo ty tu? Snáď si nás nepočúval?“ zasmiala sa.

„Nie, išiel som si opláchnuť ruky. Ideme?“ spýtal som sa akoby sa nechumelilo. Vrátili sme sa k stolu kde sme museli Liama doslova odtrhnúť od fanúšičiek ktoré trvali na tom aby sme sa im podpísali na všetky možné miesta. Asi po polhodine cvakania foťákov sme sa odtial dostali až k nám domov. Do večera sme s chalanmi blbli a užívali si posledné dni pred turné.

„Niall, môžeš mi prosím pomôcť v kuchyni?“ zavolala na mňa Maja a ja som sa odtrhol od telky.

„Čo potrebuješ?“ spýtal som sa no videl som že kuchyňa je nedotknutá.

„Musíme sa porozprávať.“

„Ja v..“

„Predtým než niečo povieš, musíš vedieť že ťa stále milujem. Je mi lúto čo sa stalo a viem že to nevrátim späť, no bojím sa že to náš vzťah neprežije.“ Povedala a pozrela sa mi do očí.

„Aj ja, ale musíme to zvláduť, zvládajú to aj ostatní, zvládneme to aj my.“ Povedal som jej a objal som ju. Sám som tomu neveril. V poslednej dobe sme predsa neboli skoro vôbec spolu. Chýbala mi no bolo mi jej lúto.

„Je mi ťa naozaj lúto.“ Povedal som jej a ona sa odo mňa odtiahla.

„Prečo ma ľutuješ? Prečo ma všetci stále lutujú? To iba preto si so mnou? Aby som nebola sama? Lebo ma lutujes?“ hovorila a stale zvysovala hlas. Nechapal som odkial berie taketo nezmysli.

„Čo? O čom to rozprávaš? Samozrejme že mi ťa je luto ale nie som s tebou len preto, som s tebou lebo ťa milujem, ale ak to nevieš pochopiť tak neviem čo budem robiť.“

MAJA

Niall odyšiel z kuchyne a ja som tam ostala sedieť ako obarená. Do dverí vkukol Liam.

„Je všetko v poriadku? Niall odyšiel a vyzeral dosť podráždený.“

„Nie, nič nie je v poriadku. A vieš čo, aj ja som bola zrovna na odchode takže ak dovolíš..“ poedala som a odstrčila som ho z dverí a pálila cez dom na ulicu. Rýchlo som kráčala čo najďalej od toho domu.

„Hej! Kam si myslíš že ideš?“ kričala za mnou Dan a počula som ju utekať z amnou. Zastavila som lebo po chvílke by ma aj tak dobehla.

„Hej, hej, všetko je v poriadku, no tak, pozri sa na mňa.“ Hovorila po tichu a chytila ma za ramená.

„Nie, nie je. Práve sa všteko pokazilo. Už nemám šancu, Zničila som tú poslednú nádej ktorá mi ostávala že to zvládneme aj ke´d som tomum sama neverila.“ Vzlykala som jej na ramene.

„To mi je lúto.“ Povedala Dan a ja som takmer vybuchla.

„Kedy ma všetci prestanú lutovať?! To ja si môžem za to že mám taký spackaný život tak ma prestaňte lutovať.“ Otočila som sa na päte a odkráčala preč.

O TÝŽDEŇ Z POHĽADU NIALLA

„No ták, Zayn, pohni si! Zmeškáme lietadlo!“ kričal Louis hore schodmi. Zayn bol ešte stále v kúpeľni a nás už čakalo auto na letisko. Odchádzli sme a ja som sa S ňou nestihol rozlúčiť. Vlastne, odkedy sme sa pohádali tak sme sa nevideli vôbec. Ani neviem ako sa to celé spackalo ale v jednom mala pravdu, asi to  náš vzťah neprežil. Nasadol som do auta a strčil si slúchadlá do uší. Ani som sa nenazdal a bolisme na letisku, obklopený fotografmi a fnúšičkami. So zopár sme sa pofotili a kráčali cez veľkú halu. Išli sme už na pasovú kontrolu a ja som  mal stálee pcit že ma niekto sleduje. Čo to trepem? Veď stále sa niekto na mňa pozerá. Ale tento pocit bol iný. Vytiahol som si z tašky pas. Ukázal som ho tomu dedovi za okienkom a ten mi otvoril dvere. Vykročil som no pas mi padol a keď som sa poň zohol tak mi vypadli veci z tašky.

„Horan ty pako!“ kričal na mňa Louis a prekračoval ma. Obzrel som sa na Harryho ako sa na mne rehoce no môj zrak upútal niekto kto mu stál asi dvadsať metrov za chrbtom.