NIALL
„Ja neviem.“ Povedala a pozrela sa mi do očí. Chcel som aby bola s nami doma, chcem si ju užiť kým nebudeme na turné.
„Ja neviem.“ Povedala a pozrela sa mi do očí. Chcel som aby bola s nami doma, chcem si ju užiť kým nebudeme na turné.
„Chcel by som byť s tebou
kým nezačne turné.“
„Aké turné?“ spýtala sa
a posadila sa na posteli.
„Vieš, za dva týždne
odchádzame. Presunuli nám termín. Mali sme začať až o mesiac, povedal by
som ti to skorej ale....“
„Nemal si čas, chápem.“ Povedala
a videl som ako jej po lící tečie slza. Utrela si ju a zadívala sa
von z okna.
„A ako dlho?“
„Je to svetové turné,
pol roka možno viac, naozaj ma to mrzí.“ Povedal som ju a objal som ju.
Hladkal som ju po vlasoch a tíšil jej vzlyky.
„No tak, neplač, my to
zvládneme. Budeme si telefonovať a budeš letieť za mnou, dobre?“
Iba zakývala hlavoua
usmiala sa.
„Budeš mi chýbať! “
povedala a jene ma pobozkala.
O TÝZDEŇ
Už iba týždeň do nášho
odchodu na turné. Nemôžem t pustiť z hlavy. Celý týždeň som bol s ňou
no moc sme si neužili lebo brala lieky. Bola ako bez života. Zmenila sa. Už to
nebola tá veselá Maja, toto bola nejaká kostnatá bábka. Z jej tváre zmizla
iskra. Nemala chuť nikam ísť. Už som toho mal plné zuby a jeden deň som za
ňou prišiel.
„Maji, musíme sa
porozprávať.“ Povedal som keď som vošiel do jej bytu. Rozhliadol som sa a padla
mi sánka. Všetko bolo upratané a kuchyňa voňala po čerstvo upečených
keksoch. Vošiels om do kuchyne a div že mi nevypadli oči keď som ju uvidel
v zástere ako vyberá plech z trúby. Otočila sa a žiarivo sa na
mňa usmiala.
„A o čom?“ spýtala
sa a keksy presypala na tanier.
„Vlastne o ničom.
Čo sa stalo? Zrazu si nejaká živá?“
„Uvedomila som si že si
ťa musím užiť kým tu ešte si a že som sa posledný týždeň správala hrozne.
Keks na odpustenie?“ spýtala sa a hodila na mňa psie oči. S údovom som
sa usmial a zobral si keks. Pobozkal som ju a chytil za ruku.
„Poďme von!“ povedala a ťahala
ma von z kuchyne. Ešte stále som sa nerestával diviť.Neviem čo jej preplo
v hlave ale úprimne, nevadilo mi
to. Na obed sme sa stretli aj s Liamom a Dan a šli sme spolu do
Nandos.
MAJA
Premáhala som sa aby som
vyzerala šťastne aj keď to bol úplný opak toho ako som sa cítila. No chcela som
byť sním až do konca. Bolo mi jasné že to tuené náš vzťah neprežije. Je to
príliš dlho a my dvaja sme príliš odlišný na to aby sme to vydržali. No
nič som mu nepovedala. Hrala som divadielko aby nebol smutný.
Práve sme jeldi v Nandos
a oni si hovorili nejaké vtipy.
„Ospravedlňte ma, idem
na záchod.“ Povedala som a zdvihla sa.
„Idem s tebou.“ Zdvihla
sa aj Dan a spolu sme odkráčali od stola.
„Poriadne si mi chýbala!
A aj El sa stále na teba vypytuje!“ povedala a vystískala ma tak
silno že som myslela že ma rozpučí.
„Aj ty mne! Neviem si
predtaviť aké to tu bez nich bude.Ke´d budú preč...“ povedala som a zadívala
sa do zrkadla.
„Neboj, zládnete to.
Budete si volať na Skype a keď budú mať pauzu tak určite za nimi
priletíme.“ Povedala a utešovala. Napriek jej chlácholivým slovám som o tom
pochybovala čím ďalej tým viac.
„Bude mi chývať, ale
bojím sa.“ Povedala som a Dan sa mi zadívala do očí.
NIALL
Išiel som na vecko aj ja
a počul som z dámskeho ako Maja hovorí.
„Bude mi chýbať.“ Povedala
a ja som sa pousmial.
„Ale bojím sa. Bojím sa
že to náš vzťah neprežije.“ Povedala a môj úsmev zamrzol. Toho istého som
sa bál aj ja.
Je to úžasné:) Jsem ráda, že si zase začala psát:) Je to snad ještě lepší než dřív:)
OdpovedaťOdstrániť